na žlté pruhy,
že si len jedným z nich
iba vrah druhý,
že miluješ med a si útočný,
tiež si párkrát zabil,
hrdý, statočný.
Zakrič dnu, na matku:
Som naspäť! Som doma!
Navar z medu kašu sladkú,
bála si sa o mňa?
Zabzučí len chladne,
v očiach žiadna vlaha,
ona v úli vládne,
no ani tam, nechcú vraha.
Vraj si presne ako oni?
To pripustiť nemôžu,
nuž so silou stovky koní,
bodajú ťa pod kožu.
Aha, vojak, padol navždy,
asi to tak malo byť.
Dôvod predsa pozná každý,
kto by s vrahom ostal žiť?
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
lucy92
19. 7.júla 2009 19:45
ach evi..ty vies pisat basne..vies pisat nadherne basne..mas svoj styl...ale su take smutnee..aspon tato...
Napíš svoj komentár