s jachtami na dlani
a úsmevom za horizontom,
prezerám okruhliaky na dne oblohy.
Spomienka.
V poslednom dychu vážky.
Mlčky, celkom bez vyhrážky.
S holubmi na nose,
stopami po rose
a srdcom z piesku,
na rovnakých a predsa iných miestach.
Pri pustej vŕbe,
zmenenej,
zvráskavenej.
Rozfúkanej v zdĺhavej minulosti.
Som.
Po pás v rieke bez vody.
Cez telá vážok sa brodím,
do známeho deja,
v obitých telách, smiechu,
rakoch medzi okruhliakmi.
Pri nohách koráb, trosky,
keď posledný kameň ploský
preskáče míle.
A z dlhej chvíle
bez šiat sa kúpem vo vážkach.
Ach sny, v bodovaných obrázkoch
a krabičke od pasteliek...
Vrátia sa časy rozbitých kolien
a priateľských pozdravov starým dámam?
..Venované Viliamovi, lebo tiež miluje vážky, aj keď kušú..
Báseň
Komentuj
7 komentov k blogu
4
Krasne,... dufam, ze napises este basnicku o Dalim a este o niecom co mame spolocne, ale som na to zabudol , aby som ta mohol chvalit .
6
nadherne Evi co ine povedat mam? lebo nic ine sa ani vzjadrit neda..? fakt..zasa ma ohurujes
Napíš svoj komentár
Neostáva mi nič iné len ťa pochváliť.