Keď príboj v žilách láme majáky a lode istoty triešti o skaly Krv V ušiach hlasno hučí. Odnáša trosky čo v nej ostali. Molekuly mora brázdia črepy pod nohami drvia kusy štrku. Mlč už! Veď seba nájdeš v tichu! Vyletí prudký nárek z krku. Bojujem sama proti sebe. Najväčší nepriateľ som len Ja. Bež! Veď umrieť môže nikto, no zároveň Obaja. Počujem, že znovu volá krása hlasu zo studne. Neplač! V pokoji srdce skľúčeného navždy plakať zabudne. Padnem, no slovo dvíha telo, z palety citov ako v sne. Úsmev. A ďalšie tisíce. Vo svetle očí život znie. Príkaz dvíha nohy vojaka. Koľko prekážok do vaakua vojde? Bráň ma! Predo mňa postav múry Ja do cieľa aj tak dôjdem. Otcovský dom sám otvára dvere. Zaškrípu pánty a kolená od hliny, Vrav! Všetko čo ťa trápi, smej sa s ním a vyjdeš iný. Tancuj a spievaj pieseň jari rozprávaj a s Ním sa smej Padni! Tvár ukrytá do zeme A nový život sa rodí z nej. Odbila hodina odchodu. Istota, v nej je ten celý dej. Bež už! Do svetla čistoty, no najprv odev starý zdej. Dokonalosť! Ďakuj za ňu. Agóniu vystriedala extáza večná. Ži! Veď istotu máš a v nej je zbraň večne nebezpečná. In Dictum Veritas. Báseň 1 0 0 0 0 Komentuj