Roztrhaná na kusy
mäkkej vaty
uloženej na dlani
s poslednou hrsťou surových špagiet
a suchou hrudou hliny zaseknutou kdesi v krku.
Vôňa prepustená
z tých kusov vaty
stekajúc do očí,
ukrýva sa.
V záhyboch na čele,
vo vlasoch,
na krku
a preniká do tyrkysovej zmesi
spomienok.
A mora.
A spomienok.
Som chorá.
S pohľadom zapichnutým ako ihla
do krabičky s egyptskými motívmi,
so zvyškami lepiacej pásky po obvode
a tou pamätnou vôňou na dne.
Môžem plakať,
je vodeodolná.
Naučil ma to dokázať.
A je bez alkoholu.
Aj to viem od neho.
Taká vôňa abstinentov
zabudnutých v luxusnej hale.
Odlúčených.
Rozplakaných.
Znehybnených v dyme z cigariet.
Navždy abstinujúcich.
To všetko je tam.
Aspoň že ta vôňa je slzám odolná.
A bez alkoholu.
Škoda len, že bez teba.
ejha Evka... toto na mňa dosť zvláštne pôsobí. Bude to tým, že som tomu neporozumela dosť dôsledne, no sled slov, rýmy, slová a všetko zapadnuté do toho mi dáva istú súvislosť, ktorej nerozmuiem, no napriek tomu sa mi to páči.
uuuha, no, toto už je podľa mňa dobrá poézia, ešte nie s veľkým P, ale nemá ďalek páčil sa mi ten vpálený rým "mora - chorá", super! A tiež posledný verš, to sa mi páči, good pointa, trošku na záver prevrátiť zmysel básne naruby... a myslím, že aj tomu pocitu celkom rozumiem...."škoda len že bez teba".....
ties sa mi ta basen paci, ale nechcem tu pridavat svoje vlastne vysvetlenie, pretoze my sme sa , evi, dohodli na tom, ze nie je spravne pisat nazory, pokial sa k tomu nevyjadri autor sam,... cakam na tvoj komentar k vlastnemu blogu evi
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.