Zasa ste mi zjedli krupicu...

Aký by bol život
bez zábavy, hádok, provokácie a kritizovania?
Aký by bol môj svet bez vás..?

Poznáte ma od plienok
a máte ma vždy radi.
Údajne ste ma kúpali vo vaničke -
dodnes tomu neverím.
Vy ste prišli do mojej izby keď som bola malá
a hrali sa na krvilačných zombie.
Dnes mi to konečne príde strašne vtipné.
Vždy ste mi zjedli krupicu
a posadili k nej môjho obľúbeného plyšového šaša.
Evi, on to zjedol, ale nehnevaj sa na ňho.
Nikdy som sa nehnevala.

Bratia..
vždy sa vedia podeliť
(mojimi sladkosťami)
a na stromčeku mi vždy nechajú salonky.
Nemám rada salonky.

Ale aký by bol môj svet bez vás?
Bez prázdnin u babky,
kde "kapor plával proti prúdu".
Dodnes ma to baví.

Bez zošita so spoločnými obrázkami,
kde som písala, kto z vás si neumyl zuby.
nie je to vtipne?

Ste moji najmilší.
Veď odkiaľ by som vedela grgať či plávať pod vodou?
(niežeby to bolo milé...)
A čo všetky hlúpe filmy?
A, daniel, čo by som urobila so všetkým tým nedojedeným jedlom?

Ďakujem vám.
Že vám nevadí keď si požičiavam vaše veci.
Aj keď ich už nevraciam.
Za vaše rifle a košele na chate.

Ďakujem, Marko, že si ma zoznámil so Zimom.
Že si sa nehneval, keď som ti ako malá stláčala najvyšší tón klávesov.
Že ťa ešte vždy môžem počúvať
ako hráš.
Za plagát od Evergreyu
(ale mohol si ma vziať radšej na koncert).

Ďakujem, Danko, za krik v tobogánoch,
lebo aj tak som hrdá, že ťa poznám.
Za všetko uťahovanie
a otázky na najnovšieho priateľa.
Za kontroly ponožiek,
či nie sú deravé.

Ďakujem vám,
že sa na všetkých našich fotkách tvárite tak hrozne.
Že brejkujete keď hrám na bicích.
Že niekedy rozprávate cez celofán.
Ste tí najúžasnejší bratia na svete.

 Vyznanie

2 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu