Zradca, chýbajú ti ľudia? !

Už nie si dieťa,
keď sedíš pri okne,
už nesľúbil si lásku veľa zajtrajškov.

Zradca.
Za chrbtom dozrieva ti sad
žiaroviek a sklenených dáždnikov,
čo sme sadili,
voskové figuríny strácajú tvár
a viac nedýchajú.

Nehľaď, nehľaď prosím,
za oknom sú ľudia,
chýbajú ti? !
Ja.
Smútim v člne
a oceán sa pár zajtrajškov nezmenil.

Nehľaď, prosím, zradca,
zavri okno.
Nakreslím iný mesiac ako minule,
zahrám iný dej na klavíri -
strácam klávesy.
Zradca, zavri okno,
skry za závesy!

Nechcem byť sama,
v mesačnom svetle je noc,
bojím sa,
v pyžame zima mi je.
Nehľaď z okna, kto ma skryje? !
Plačem, to viac nevnímaš? !

Padám,
doprostred hrušiek mamutích,
koleso z bicykla točím na palci.
Načo si okno postavil?

Nehľaď odo mňa, zradca,
náš svet nik nekreslí -
zlomili sa ceruzy z bieleho pudingu,
zachráň ma!

Volám, zachráň ma!
Počuješ?
Za oknom sú ľudia,
chýbajú ti?

Mám už len voskové figuríny
bez tvárí a dychu
aj vlak je iný,
keď brzdí v tichu.

Zradca, vráť sa,
okno zamuruj
či nevidíš, že sklo už nie je bezpečné?

Prečo sa neobzrieš keď vystupuješ,
prečo len toľko plačem?



Sama.
Som tu len ja.
Zradca.
S figurínami stratila som tvár
a dych už pred zopár zajtrajškami.

 Báseň

1 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu