S príchodom jari a prvých slnečných dní začínam mať lepšiu náladu a viac sa usmievam. Aj napriek dobrej nálade ma však niekedy chytia také stavy, že by som od zúfalstva buď všetko rozbíjala alebo sa niekam zavrela a už nikdy nevyšla. Rozmýšľala som nad tým, čím je to spôsobené. A nakoniec som niečo zistila.
Po dlhú dobu sa vo mne hromadili všetky tie zlé pocity a ťažoby z problémov a z nevydarených vecí. Vždy som si myslela, že som dostatočne silná a že si poradím sama a že nikoho pomoc na svoje problémy nepotrebujem. Avšak dlho mi to nevydržalo.
A tu prichádza pointa. Aj tak silné dievča ako si myslím že som ja potrebuje v istú chvíľu podržať. Bez pomoci iných sa to nedá. A presne TO sú tie potreby. Potreba:
a) mať niekoho, s kým sa môžete porozprávať o čomkoľvek
b) mať niekoho, kto sa vám ani v časoch najhlbšej depky neodvráti chrbtom
c) mať niekoho, komu môžete povedať naozaj všetko bez toho, aby ste sa báli "prezradenia" alebo "posunutia"
d) niekoho, kto je tu pre vás každú chvíľu keď je ho treba
e)niekoho, kto vás pochváli a ocení
f) ...
Z celého tohto môjho malého psychologického okienka vám malo logicky vyplynúť, že na to, aby sme boli šťastní a spokojní sa podľa môjho názoru potrebujeme vykecať. Ak sa máme s kým poriadne porozprávať a rozložiť tak svoje problémy na viacero ramien, je to pre nás obrovské plus, ktoré môže v mnohých prípadoch pomôcť vo veľmi závažných veciach. Ktovie, možno že keby mali fb-ové princezné okrem imaginárnych aj reálnych kamarátov, tak by nemali potrebu vypisovať tam aj to, že idú "papinkať obedíček" a prospelo by to celej spoločnosti. Alebo keby existoval niekto kto by dokázal pochopiť moje myšlienkové pochody, nemuseli by ste to tu teraz čítať Čia je to teraz smola, moja či vaša? no čo už, keď už nič iné, tak aspoň dúfam, že som vás pobavila
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
mato521521
16. 3.marca 2013 23:13
no že presne ták
Napíš svoj komentár