Nechcem patriť do davu, je príliš úzkoprsý, nechcem patriť do skupín, sú príliš malé, nechcem byť súčasťou celku, celky sú obmedzujúce... Chcem byť sama sebou, súčasť vlastného deja, chcem byť príbeh, nepochopená báseň, hádanka, tajomne pobláznená. Nie z recesie, z rebelantstva vždy iná, chcem žiť pre vlastné pocity v tele, predstavy ducha, nebyť obmedzená, ukradnutá, svetom zadupaná. Chcem byť svoja!
Nebyť škandalózna, skôr neviditeľná, byť len bodka, čo sa vpíja do papiera až takmer zmizne. Vieme že tam je, má tam byť ale je vlastne nepodstatná, a preto si ju nevšímame. Je drobná, pekná, na bodke sa nič pokaziť nedá, nik sa na nej nehrá, nik sa ani na ŇU nehrá. Je sama sebou, koniec celku, koniec vety, len bodka, spontánne daná, spontánne vykonaná, zabudnutá.
Prečo nie som bodka?
Spontánne položené slovko... Spontánne a pritom tak presné. Chcem byť bodka! Taká koncová bez starostí bez rozbroja osobnosti, bitky pocitov a hormónov... Ako polievka zmiešaná, popletená. Len tak nakreslená, nezmeniteľná... Teda raz zhorieť v ohni ako miznú staré zošity, pukať chvieť sa očakávaním kedy aj ja budem len nič, prázdnota... Aj to príde, na konci každej cesty je vždy cieľ...
Nemám chuť písať, dýchať, žiť... Mám chuť plynúť ako voda, nechať sa drgať a nasledovať kam ma pošlú, byť na moment len bábka v rukách človeka, chcem byť láskou oplývaná, chcem byť ochránená, ako princezná mať svojho princa, ako bodka mať svoj začiatok konca.
Bodky nie sú prieberčivé, je im jedno akej farby sú, ktorá ruka ich napísala, aj to či prežijú do konca. Sú to bodky, veľa rozumu nepobrali, veľa pocitov neuchmatli ale to im neberie na duši ani na vážnosti. Človek prieberčivý je, hľadá lepšie na poslednú chvíľu a keď nečaká príde to, čo očakával. Čakala som...? Nečakala...?Čakala a nečakala... Až som sa sklamala aj v nečakaní a ta čakám, ako tá bodka na svoj koniec, kým spadnem do ohňa... Vášne? Zaľúbenia? Možno som naivne romantická, to tie večery, vždy prídu, zaklopú, navštívia... Chvíľu stoja v predsieni a potom odídu a ja sa cítim ako zbičovaná vlastným telom, pocitmi a chuťou rozplynúť sa na papieri... A tak sa rozplývam... Cítim sa ako bodka, som bodka a nakoniec som aj tak neviditeľná... Zatratená, stratená, nepodstatná! Individuálna bodka mimo dav aj mimo seba, ukradnutá.... Ale stále BODKA!
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár