ako murári ste nestáli za veľa....
postavili ste náš domov na hausboate,
hoci viete, že trpíme chorobou,
nielen tou morskou
kráčam jeho tmavým tunelom,
po stranách má mnoho trinástych komnát
v každej z nich sedí ako prst jeden z nás
čítaš
so záujmom sleduješ nešťastia iných, pretože vedomie, že
všade je niečo
je také oslobodzujúce, a nenúti konať
varíš
vulgárne nadávaš
vypľúvaš na steny čokoládový puding
pršíš
trikrát v týždni dávaš zarobiť sklárovi, ty filantrop
ležíš spitý za dverami, kým ja pred nimi vysvetľujem rozzúrenému 100-kilovému týpkovi, že si skutočne nemienil uraziť jeho mentálne zaostalú ženu, ktorá rodí iba postihnutých chlapcov
tučnieš
chudneš
prevrhávaš vedro s pomyjami na moje červeno-biele čižmičky,
čo sa zatvárajú na suchý zips
Gyps na duši
a
klapky na očiach
ona čaká,
verí, že za to mohol alkohol, a že teraz sa to isto zlepší....
je zlatá, ešte jej nedochádza, že to teraz trvá 15 rokov
on so železnou pravidelnosťou omieľa o vešaní sa na reťaz,
kým ich deti nevedia kam z konopí,
pretože ani prostredníctvom konope neotrnuli,
a tak sa dopujú liekmi od vykvasenej psychiatričky,
ktorá tomu aj tak hovno rozumie
syn by najradšej autom objal strom
dcéra píše závet, v ktorom odkazuje vyťahané svetre, knihy a vyplakané básne
z telky hučí:
čo je šťastie?
šťastie je vyhrať niekoľkomiliónový jackpot
Šťastie je nemať pot
na srdci,
keď otvárate dvere od vlastného domova
a šlabikár,
v ktorom
mama má Emu
mama nemá Miroslavku
mama..........!
mama?
?
a otec mi povie, že som prehnitá, a plná špiny, čo zo mňa vyteká,
že ma ochrachľuje, ak by sa mu niečo stalo, a ja by som za ním prišla,
že mi želá celoživotné prerážanie múru hlavou
a mne sa v nej denno-denne rojí množstvo nezabudnutých pestrých čierno-bielych obrázkov nášho detstva, braček-jelenček
chcela by som, aby sa vrátil ten bystrozraký kocúr v sedemmíľových čižmách,
ktorý rozmotal aj tak vetché klbko našej pseudorodiny,
začiatkom nás priškrtil
a koniec zostal zauzlený v jeho pazúroch, keď
odkráčal páriť sa s inými mačkami,
aby sa kotili vždy ďalšie a ďalšie slepé kočence,
ktoré láskavo neutopíme v sude s dažďovou vodou,
a tak nikdy neuvidia
jackpot,
len pot
Celé tie roky to na mňa padá ako balvany,
a ty, rodička....plná empatie, zúriš:
"čo si sa zle vyspala?"
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár