Arogantný, provokatívny, hravý, drzý, milý, sladký, prekvapený, unavený, sexy, zamilovaný. Úsmev pri ktorom mierne vystrčí jazyk a oblizne si pery. Úsmev pri ktorom mám srdce až niekde v nohaviciach.
So smiechom som naňho skočil a spadli sme do už aj tak dosť zničenej postele. Pomaly som mu vyzliekal tričko, kým on sa na mňa len usmieval.
"Dracoo..." zakňučal som, keď som si nevedel dať rady s jeho opaskom.
On sa len zasmial a jediným pohybom ruky sa ho zbavil. "Mám v tom prax." Žmurkol na mňa a začal sa hrať s mojím opaskom.
Ja som ho zatiaľ bozkával všade kde som mohol. Zaboril som tvár do jeho ramena a užíval si tieto chvíle s ním. Chvíle plné vášne, nehy, lásky a rozkoše.
Miloval som, keď sme ležali vedľa seba spotený a udychčaný. Mal som hlavu na jeho krásne vypracovanej hrudi a počúval ako mu bije srdce. On sa pritom vždy len usmieval. Mierne vyčerpane, pobavene ale láskyplne.
Prehraboval som sa v jeho vlasoch, nakrúcal blond pramene na moje dlhé prsty. On ma pri tom držal a usmieval sa.
Sadol si a zapálil cigaretu.
"Pozor! Zhorí
nám posteľ." Nasprostato som povedal. Bolo by úplne jedno aj keby zhorela. Veď milovať sa dá všade.
Zahasil cigaretu a pozrel sa na mňa. Usmial som sa. Vedel som, že sa neusmievam tak krásne ako on. Vedel som, že môj úsmev mu nespôsobuje predinfarktové stavy. Vedel som, že z môjho úsmevu nemá zrýchlený dych. Ale rád som sa naňho usmieval. Vracal som mu aspoň štvrtinu toho čo mi stále dáva on.
Ľahol si naspäť ku mne a pritúlil si ma k sebe. Pery mal v mojich vlasoch, ruku v mojej ruke.
Miloval som tieto chvíle s ním. Miloval som pohľad do jeho krásnych modrých očí. Miloval som jeho telo, jeho vlasy aj jeho neuveriteľne príťažlivý úsmev. Miloval som ho celého. A aj keď mi to nikdy nepovedal, vedel som, že aj on miluje mňa.
Prstom som mu prechádzal po tehličkách na bruchu a pomaly zachádzal aj nižšie.
"Harry... Nie.. Už nie.." protestujúco sa zasmial, ale ja som pokračoval v šikovných pohyboch mojej ruky.
"V tomto mám prax ja!" usmial som sa naňho mierne provokatívne a hravo, vyzývajúc ho k ďalšiemu dokazovaniu lásky.
Len som sa usmial a on povedal: "Ďakujem."
"Za čo?" nechápavo som naňho pozeral.
On sa len usmial. Mierne sexy a zamilovane.
"Za tvoj krásny úsmev." Povedal a prevalil ma na chrbát.
Bozkával ma, miloval ma a nakoniec... sa len usmial.
Túlili sme sa k sebe s vedomím, že za chvíľu odídeme. Za svojimi deťmi a manželkami. Preto som si tieto chvíle s ním užíval.
V starom hoteli, v izbe, ktorú už máme trvalo zarezervovanú u milej recepčnej. Rozheganá posteľ, poodlupované tapety, vŕzgajúca podlaha, smrad plesne a stariny.
To patrilo, patrí a vždy bude patriť našim chvíľkam lásky.
A jeho úsmevu...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár