a svoje prsty nechala kĺzať sa dole tým žiarlivým krkom,
spomenula som si ako ohŕňaš nos
vždy keď upokojujem svoje nervy,
a myslím ešte na kopu odpovedí
čo sa mi prilepia na podnebia
Z mojich veršov sa dá vraj opiť zadarmo.
A ja ich počítam ako vrásky na celozrnnom chlebe.
Občas sa pýtam koho a kde zabili
a potom zistím ,
že som sa vlastne len večer snažila napísať báseň.
Absurdita každej rannej kávy je v tom, keď mi nechutí.
a tak potichučky oblizujem každé scriptum na perách.
Často sa mi stáva, že píšem o mužoch,
a mám chuť zamilovať sa.
Nechať si dlane ozelenieť od orechov
Jazyk sčernieť od čučoriedok,
a potom,
len tak,
Kôstkami ostreľovať
Všetky zaoceánske noci.
Parodicky len tie svoje.
Za každú vetu kladiem ďalšiu
a píšem o kadejakých kopancoch
čo sa mi podarilo pozbierať, keď som na rohu ulice
hľadala pre nositeľov chromozómov XY tú správnu odpoveď.
Parodicky nikdy nie tú svoju
Nechala som ich, aby ma sem posadili
Mojou hlavou porážali penalty
A urobili zo mňa tvídové sako od Armaniho.
Občas sama sebe závidím,
že som niekedy verila
Že láska je viac ako
Želanie malomocného.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár