Pohľad na Váh pretekajúci Trenčínom vždy poskytne niečo zaujímavé. Na vysmiatych kanoistov a kajakárov si človek rýchlo zvykne, a tak ma raz prekvapilo neznáme plavidlo. Za zvuku bubna jeho posádka pravidelne zaberala pádlami a s nepopierateľným pôvabom si to šinula vpred. Bola to prvá dračia loď, ktorú som videla.

Pôvod dračích lodí siaha do Číny spred 2000 rokov, kedy čínski vidiečania usporadúvali preteky na odvrátenie nešťastia a privolali dažde. Predmetom ich uctievania bol drak, ktorý vládol riekam, moriam, oblakom a dažďom.

Podľa vzoru susedných krajín aj u nás začala rásť myšlienka na vlastnú posádku a loď. Za prvým pokusom stál kanoista Tibor Soós. Na pretekoch Medzinárodnej juniorskej regaty „ukecal“ 22 vodákov a nalákal ich na palubu dračej lode. Aktívni športovci nemali problém zdolať súperov a tak sa začali zúčastňovať svetových súťaží. Po úspechoch skúsili šťastie na palube aj olympionici- bratia Rizsdorferovci, Juraj Bača, Marián Ostrčil- ale aj mnohí, tiež veľmi úspešní, no nie až tak známi športovci.

Priznajme si, že u nás sa určitým športom nevenuje dostatočná pozornosť. Vodné športy sú roho príkladom. Väčšina ľudí pozná len kanoistov a kajakárov, ktorí získavajú cenné kovy na olympijských hrách. Kto napríklad vedel, že posádka slovenskej dračej lode získala na majstrovstvách Európy 2006 zlato, striebro aj bronz v disciplínach 500, 200 a 200 metrov? Tam však úspechy nekončia. Na majstrovstvách Európy 2008 získali zlato na 2000 m a minulý rok na majstrovstvách sveta v susednom Česku obsadili prvé miesto na vzdialenosť 1000 m. Keď som toto všetko, a fakt, že poznám časť posádky, zistila, pocítila som hrdosť. Hrdosť na našich vodákov a smútok z toho, že sa na tento krásny a perspektívny šport viac neobracia oko verejnosti a médií. Nech si mladí chlapci a dievčatá snívajú o hokeji, futbale, volejbale a podobne. Ja budem čakať na výsledky tohtoročných majstrovstiev sveta dračích lodí na Floride.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár