Priznám sa, že mi dosť dlho ani len nenapadlo, že by som mohla ísť darovať krv. Obdivovala som ľudí, ktorí to robievajú pravidelne a majú za to plaketu. Raz som si teda povedala: „Ide predsa o záslužnú vec a nikdy mi nevadilo, keď mi brali krv...Idem!“ A tak som prvýkrát navštívila transfúznu stanicu v Trenčíne.

Ako to tam teda chodí? Prídete, dáte si na nohy návleky, ktoré vám robia značné problémy pri chôdzi po schodoch, pretože sa vám neustále vyzúvajú, vyplníte dotazník o zdravotnom stave a čakáte. Čakanie tvorí značnú časť pobytu v tejto časti nemocnice. To však nevadí. Televízia ráno ponúka veľmi kvalitné programy, ktoré by ste si inak nepozreli. Navyše je to vhodné miesto na zaujímavé rozhovory. Už ste niekedy darovali krv? Odpadli ste pri tom? Vidíte. Spoločenské vyžitie zaručené.

Nikde nezistíte svoj zdravotný stav tak príjemne ako v priestoroch transfúznej stanice. Meranie tlaku a krvný obraz predchádzajú samotnému darovaniu životodarnej tekutiny. A znovu čakanie. Tentoraz na ortieľ. Budete alebo nebudete môcť darovať? Sestričky vás takmer nútia k tomu, aby ste si dali kávu, čaj, čokoládu, minerálku a keksík. Ten síce nie je práve najchutnejší, ale sú milí. Nemôžete im predsa skolabovať.

Jedna z najpríjemnejších vecí, ktoré ma stretli pri snahe darovať krv, boli komplimenty. Asi sa už dostávam do veku, kedy mi lichotí, že vyzerám mladšie ako v skutočnosti som, a tak ma potešili vyjadrenia typu: „Nemá mať náhodou darca viac ako osemnásť rokov? Slečna predsa nemôže mať ešte osemnásť.“ Nielen vek, ale aj hmotnosť nepatria k obľúbeným otázkam pre ženy, a čo znie lichotivejšie ako pochybnosti nad tvrdením, že naozaj vážite nad 50 kíl? Okrem takýchto obyčajných komplimentov si môžete vypočuť aj originálnejšie. Aké máte krásne žily a ako vám krásne tečie krv. Ak ste teda, podobne ako ja, dosť bledí, čakajú vás ťažkosti a takmer neustála obhajoba: „Nie, naozaj mi nie je zle. Nechystám sa odpadnúť, ja som bledý/á stále.“

Ak máte to šťastie, že váš zdravotný stav vyhovuje požiadavkám, postupujete do finále. Usadíte sa do kresla, do ruky vám vpichnú pomerne hrubú ihlu a nariadia vám zvierať a roztvárať päsť. Keď vám odoberú 450 ml krvi, chvíľu si poležíte, aby ste neodpadli. Okrem stravného lístka, preplateného cestovného, ospravedlnenky do školy či práce a výhovorky na nutnosť celý deň oddychovať, je najsilnejšou motiváciou tohto odvážneho činu potreba krvi. Ak ste zdraví a nerobí vám problémy ihla vrazená do ruky, prečo nepomôcť? Možno aj váš život raz bude visieť na vlásku a zachráni vás v podstate pár vtipných a presedených hodín v živote nejakého človeka.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár