Sama nemôžem uveriť ako som si kedysi naivne myslela... Kedysi. Neznie to akoby som toho naozaj veľa zažila? Ale veď ja nemám ešte ani 20 rokov. A naozaj som toho nezažila až tak veľa. Ale vskutku je to tak.
"Kedysi"som si naozaj myslela, že časom prídem na to, čo chcem robiť. Mám veci, ktoré ma bavia, no nič nie je užitočné. Teda nie natoľko, aby ma to dostatočne uživilo v budúcnosti. Veď zoberte do úvahy môj talent. Priemerný ba možno aj menej. No nie je toto odo mňa trúfalé? Myslieť si, že som lepšia ako iní? Uznajte. Ani nie som priebojná. Proste mám rada, keď ma nikto k ničomu nenúti a ak nechcem byť na voľnej nohe, čo asi nebude najlepšie riešenie (vlastne je dosť bohémske a mňa k niečomu takému, žiaľ, neviedli), budem zažívať ťažké časy.
Ale nesmiem klesať na duchu. Veď to zvládajú aj iní. A asi aj na ťažších školách. Takže dosť bolo výlevov tak trochu stratenej devätnástky- pusťme sa do práce...

 Denník
Komentuj

2 komenty k blogu

1 
fotka
kokinka  28. 9. 2009 16:57
toť jak ja
2 
fotka
udy1  28. 9. 2009 18:04
jak si napisala .. "Ale nesmiem klesať na duchu"
Napíš svoj komentár