Rozmýšľam. Asi som v septembri darovala všetko železo, čo som mala, aj s tou krvou. V januári som už nemohla, no stále som bola zdravá. Jedla som tabletky, zeleninu...čo bolo treba na zvýšenie hladiny železa v krvi. Všetko okrem jedenia mäsa. Ako by som mohla?! Po toľkých rokoch... Koľko to je vlastne rokov? Myslím, že 7. Dosť dlho nie? Tak dlho. Ľudia nechápu, ako som to mohla vydržať tak dlho. Odpoveď? Ľahko.
Nikdy nebolo nič ľahšie. Šlo to tak prirodzene. Až na občasné námietky rodičov, ale tí sa s tým postupne zmierili. Viem, že som tým občas niekomu skomplikovala život, ale bola som šťastná a zdravá. Hlavne zdravá. A spokojná s tým, že niečo aspoň trochu mením. Dôvody sa postupne menili. Získavali stabilitu a argumenty. Občas to bola jediná vec, ktorú o mne ľudia vedeli. Občas to bola vec, ktorú nechápali a pohŕdali mnou. No dôležité bolo, že ľudia, ktorých ľúbim to chápali a obdivovali. Aspoň niektorí. A bola to vec, pre ktorú som mala dôvod byť aspoň trochu hrdá.
A teraz. Anémia. Hneď: To máš z toho, že neješ mäso. Pekne s tým začneš.
Prepáčte. Fakt, že to mám po mamine asi nič neznamená. Genetická predispozícia sa u nás nenosí. Netvrdím, že vegetariánstvo s tým nesúvisí. Ale pochybujem, že ma to dohnalo do chorobného stavu. Vraj nespavosť, dýchavičnosť, vyčerpanosť organizmu a možný kolaps. Nepociťujem. Ja si dávam na zdravie pozor. Preto nejem mäso.
Nikto okrem nej to nechápe. Ona hej. Chápe, že to nejde. Že potom by som to už nebola ja. Že nedokážem porušiť zásadu. Že nebudem schopná to spraviť bez toho, aby mi bolo zle. Že to je len prechodný stav, ktorý sa dá ovplyvniť aj inými vecami. Preto ju ľúbim. Preto sa k nej utiekam. Preto je jediná, komu môžem povedať, prečo to nejde. A aj keď to urobím zbytočne, lebo ona to chápe, poviem to len jej. Lebo tak to medzi nami je. Aj keď si rozumieme aj bez slov, príjemne sa nám spolu mlčí, občas je potrebné povedať veci nahlas. Aspoň niekomu...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
Tiež nejem mäso. Prakticky od detstva, vždy mi bolo maximálne odporné. hoci ako malú ma často dokopali zjesť kura + rybu , nemala som z toho žiadny pôžitok, práve naopak. bola som schopná presedieť dve hodiny pred fašírkou a ani sa jej nedotknúť.
Naši si po čase zvykli a prestali ma nútiť, no širšia rodina je neznesiteľná. stále do mna kvôli tomu zabŕdajú a robia si zo mna posmešky, majú ma za šibnutú a nechápu ma...
Vedela som o tom,že nejesť mäso nie je z biologického či akého hľadiska dvakrát skvelé, ale nechce sa mi veriť,že to môže viesť až k anémii :o ... A aj tak by ma nedonútili to mäso jesť ... lebo ľudia, čo ho jedia proste nie sú schopní pochopiť, ako sa nám to hnusí. že je to , akoby ich nútili jesť za hrsť blata alebo čo. :/
Ale ver mi, nie si sama... ako to ideš riešiť?