Najprv som si dala všetku hudbu nájsť. Potom som vytvorila priečinky podľa žánru, v nich podpriečinky s interprétmi a potom som do nich začala kopírovať konkrétne albumy.
No chýbalo tomu čosi, tak som teda každý album označila pred názvom číslom poradia, a za názvom rokom. Tak sa mi to páčilo a dokonalosť to dosiahlo, keď som každú jednu pieseň prepísala s diakritikou a pred jej názov vpísala číslo skladby.
Takto som nakoniec usporiada nielen všetku hudbu z PC, ale aj tú z CD, DVD a USB.
Po dvoch dňoch som si mohla so zadosťučinením ľahnúť spať.
Keď som nasledujúci deň vstala, mala som pocit, že by som možno mohla popratať aj izbu.
Tak som sa do toho pustila - vyniesla som všetky veci z políc, poličiek, stola, postele, skríň von, až okrem nábytku neostalo v izbe nič. Ten som potom starostlivo utrela a umyla, povysávala som strop, steny, podlahu i posteľ, ktorú som potom ešte vytepovala. Postupne som začala všetko, čo som predým odniesla von, po jednom umývať a ukladať to späť. To, čo sa nehodilo, či nemalo miesto, som vyhadzovala.
Vyleštila som zrkadlo i sklo zo skrinky i okná. Na tie som potom zavesila čistú záclonu a tú som prikryla závesmi.
Keď som bola hotová, usporiadala som si novú nástenku a tú som zavesila oproti posteli. Na koniec som začala aj s ňou - prikryla som ju žiarivobielou plachtou a periny som obliekla do naškrobených obliečok.
Spokojná so svojou prácou som si asi po týždni ľahla spať.
Po výdatnom spánku ma napadlo, že by som mohla pokračovať aj ostatnými miestnosťami v dome.
Tu však nastal problém. Nesedeli mi koberce. V našom dome totiž nie sú úplne pravé uhly.
Zrazu som nevedela, čo robiť. Ach, to bolo na nič! - veci už boli vynesené von, nábytok umytý, k ukladaniu čistých vecí mi chýbali už len tie hlúpe koberce. No ako som ich však mohla uložiť, keď mi proste nesedeli k stene?!
Rozhodla som sa zbúrať náš dom a postaviť ho odznovu tak, ako to má byť.
Nuž som začala, a keď bol všetok nepotrebný materiál zo starého domu zlysovaný a pekne uložený v kockách 5x5x5, chcela som začať s mojim snom - no tu som natrafila na problém.
Domy susedov neboli postavené pekne, v rade. Jeden bol šikmejšie ako druhý. Je to možné? Ako mám teraz postaviť svoj dom? KDE ho mám postaviť?
Tak som sa rozhodla zbúrať aj ich. A potom ďalšie, a ďalšie, a ďalšie, až z našej dediny neostalo nič iba zlysované kocky stavebného materiálu. Veď čo? Bola som odhodlaná postaviť novú dedinu, pekne, ako má byť - rovnú, priamu, s domami, ktorých steny budú mať 90°.
Lenže tu som objavila ďalšiu provokáciu osudu. Kde ju mám začať stavať, keď okolité mestá a dediny sú postavené tak nemožne krivo?!
Opäť som nemala na výber a tak som začala búrať ďalej. Tešila som sa svoj nový dom v novej dedine. Bude to síce asi stáť viac práce, ale na tom nezáleží, hlavne, že budeme mať všetci nové krásne domovy.
Pracovala som neúnavne a odhodlane, až som jedného dňa prišla až k oceánu plnému špinavých rýb. Nemohla som to nechať tak, veď ako by to vyzeralo, ke by sme mali nový čistý svet a moria by ostali tak špinavé. Tak som ryby do poslednej vylovila a počas toho, ako som ich umývala, vydezinfikovala som celý-celučičký oceán Savom. Keď som skončila, vypustila som čisté ryby do čistej vody a rozhodla sa pokračovať v búraní.
Dnes celé dni meriam. Bolo toho toľko čo robiť: vyrovnať zem, aby bola všade rovnako rovná, ukladať kocky s prebytočným materiálom do vhodného priestoru a tvaru, dávať pozor, aby boli uložené presne. No čochvíľa začneme stavať. Svet konečne vyzerá, ako má: je prázdny a pustý a konečne sa začína pracovať na tom, aby vyzeral tak, ako má. Nespala som už veľmi dlho.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
*tlesk*