Poď...!
Poď so mnou, človek, budeme večnosť ležať vo voňavej tráve, počítať hviezdy, vymýšľať nové súhvezdia, ukazovať si ich a dávať im mená, smiať sa zo seba, hladiť sa navzájom končekmi prstov, usmievať sa očami, poď, poď, poď so mnou, človek, uvidíš, bude nám fajn...
Poď so mnou, človek, uvaríme si kávu a budeme nad ňou sedieť do noci, pretože vieme, že spánkom prídeme o to najzaujímavejšie zo dňa, a budeme sa rozprávať sa a rozjímať a chváliť a filozofovať o živote a hľadieť si do očí bez štipky únavy, žhavých po bytí a po pravde, skutočnom porozumení, slnku v živote, po cieli, do šírych diaľavách, po nehe, poď, poď, človek, poď so mnou, uvidíš, bude nám fajn...
Poď so mnou, človek obrátený tvárou v nekonečné diaľavy, vyzlečieme sa donaha a šaty zahodíme za hlavu tak, ako sme to urobili s problémami vtedy, keď sme sa dali prvý krát do reči, a budeme bežať dolu a hore po ceste života, za sebou, vedľa seba, za ruky, navzájom, budeme kričať v divokom šťastí, budeme spievať na plné hrdlo, budeme slobodní, iba hviezdy nad svetom a my, dvaja pošahaní normálni blázni fascinovaní nespútanosťou, poď, poď, poď! so mnou, človek, uvidíš, bude nám fajn...
Poď so mnou, človek, zbalíme si ruksak - spomienky, túžby, všetko naše - a zoberieme na cestu pár drobných a všetkých skvelých pobláznených ako sme my, aj keď nebude nás veľa, a pôjdeme, pešo, rovno za nosom, všade, kam sme kedy chceli ísť, alebo kam si zmyslíme, a naveky sa budeme rozprávať, poď, človek, poď so mnou, uvidíš, bude nám fajn...
Poď so mnou, človek, budeme vstávať naobed v objatí, v akom sme zaspávali, a celý deň nevyjdeme spod perín, iba sa budeme fanaticky držať za ruky a tisnúť k sebe, ako by sme sa báli, že nás niekto od seba čochvíľa odtrhne, a nebudeme hovoriť nič, lebo všetko bude povedané, tak poď, človek, poď so mnou, poď, uvidíš, bude nám fajn...
Poď so mnou, človek, budeme spievať na plné pľúca a váľať sa nahí smiechom v dave ľudí v oblekoch a uniformovaných kamenných ksichtoch a vykrikovať hlúposti smiešne iba nám, a explodovávať v návaloch endorfínov a budeme si uvedomovať šťastie a poznanie a preciťovať celou dušou TERAZ, poď, človek, poď so mnou, uvidíš, poď, bude nám fajn...
Poď so mnou, človek, poviem ti o sebe aj to najodpornejšie a najnechutnejšie a odovzdám sa ti celou dušou, a keď budem chcieť bežať, viem, že ty pobežíš hneď za mnou, a viem že budeš vedieť, že ked mi povieš, že potrebuješ vyraziť, pôjdem tiež...poď, priateľ, poď...
...uvidíš, bude nám spolu fajn.
Vyznanie
Komentuj
8 komentov k blogu
1
slonikovje
10. 11.novembra 2007 00:59
velmi pekne
Napíš svoj komentár