Kdesi som čítala blog nejakého chalana. Vrelo odporúčal knihu. Už len to ma prekvapilo- 19 ročný chalan, a odporúča knihu...?! Nedalo mi to. Pri najbližsej návšteve knižnice som neodolala. Z regála som vybrala Hemingwaya - Komu zvonia do hrobu. alebo ked chcete, From whom the bells tolls. Neoľutovala som...

Tak som sa nejako rozhodla hodiť sem jeden úryvok, nad ktorým vkuse premýšľam. Akosi to vo mne zanechalo dojem...

...potom boli spolu tak, že keď sa ručička na hodinkách pohybovala, už nevidená, vedeli, že nič sa nemôže stať jednému, čo by sa nestalo i druhému, že sa nemôže stať viac ako toto, že to je všetko a navždy, že to je to, čo bolo a je a bude, čokoľvek bude. Že majú to, čo nemali mať. Majú to teraz, predtým a vždy a stále a teraz a teraz a teraz. Ach, teraz, teraz, teraz, jedine teraz, a nadovšetko teraz a niet iného teraz ako ty teraz a teraz je tvoj prorok. Teraz a navždy teraz. Poď, teraz, teraz lebo niet iného teraz, len teraz. Áno, teraz. Teraz, prosím, teraz, len teraz, nič iného, len toto teraz a kde si ty a kde som ja a kde je druhý a nie prečo, NIKDY PREČO, len toto teraz, a ďalej a vždy prosím aj navždy potom teraz, navždy teraz, navždy teraz, len teraz a navždy jedine teraz, jedno, ide ďalej, trápi, stúpa, pláva, unáša sa, krúti, dvíha sa do výšky, preč, ďaleko teraz, ďaleko, ďaleko teraz a teraz, jedno a jedno je jedno, je jedno, je jedno, je jedno, je stále jedno, je stále jedno, jedno je klesavo, jedno je hybko, jedno je túžobne, jedno je láskavo, jedno je šťastne,jedno je v dobrote, jedno je v zbožňovaní, jedno je na zemi, s lakťami na posekanej a uležanej čečine, na vôni čečiny a noci, do zeme TERAZ a s ránom nastávajúceho dňa. Potom povedal, lebo to všetko mal iba v mysli a dovtedy nepovedal nič:
"Ach, Maria, milujem ťa a za toto ti ďakujem."

Kebyže to nedočítate do konca, ani najmenej sa vám nečudujem... A keď to do konca dočítate, a pomyslíte si, že na Prednej Hore je pekný liečebný ústav kde by ma určite s rdosťou prijali, nebudem sa čudovať tiež Mala som potrebu napísať to... Čo sa zbláznim?

 Blog
Komentuj
 fotka
tatianka  20. 6. 2007 18:02
co by si blaznila... zaujimave to je
 fotka
grietusha  30. 10. 2007 20:24
mozme ist do toho liecebneho ustavu spolu priznam sa,toto som od hemingwaya encitala (hanbim sa) a divim sa,ze sa az takto rozpisal, pri vsetkej jeho strucnosti. ale zas na druhu stranu, v porovnani s inymi autormi,co maju potrebu pouzivat tolko slov a nechapu silu okamziku, ked vsetko odide predtym,ako oni dopisu vetu, tak to je rpedsa len strucne.



a co je na tom divne,ze my, 19 (no dobre,este polroka )rocni,citame a odporucame knihy?
Napíš svoj komentár