Ano, ta sampinonova polievka bola prosto uzasna. Nemohla som si pomoct. Tri taniere vo mne zmizli ako nic. Otec mal pravdu, ze sa tam dobre najem. Veru, mala som ho pocuvat aj neskor...
Po vcerajsku sa u mna trochu vyjasnilo. Kazdopadne, aspon som nevstala o pol siestej, na zrkadlo som rano nastastie nevidela, lebo cez neho visel kus niecoho neidentifikovatelneho, mozno nohavic alebo tricka, a vcelku dobre sa mi rano vykracovalo do skoly spolu s Ajsou, Vikou a loved UPom. Styristokrat som si pohladila ego tym, aka som muuuudra, ze som si neobula rano cinany, ale Steely, a radsej tie karovane gate ako tie cierne tenke vreckate a ze som si zobrala dazdnik a arafatku.Totiz, to, ze sa vyjasnilo, sa nedalo povedat aj o pocasi- ale ani ten neskorsi lejak mi nejako nezhorsil moju vcelku dobru naladu, ba to ani vtedy, ked som bola poobede nutena donho vyrazit. Vykracovala som si v milovanych tazkych botach tociac si ciernocervenym dazdnikom a krutiac sa ako kolotoc, (neviem, co to bol za naval emocii) smerom k Miskovi, nakolko vcera prisiel z intraku, ze reku, aspon ho uvidim a tak, aspon nejake uvolnenie po, ehm, olympiade zo slovenskeho jazyka. stuck_out_tongue:)
Ako to uz v stroskotanych vztahoch byva, nemali sme si velmi co povedat, ale aj tak som bola rada ze ho vidim. Sice podla jeho slov unaveneho, ale inak celeho a zdraveho a podobne.
O chvilu, sediac si uz v teplom aute vedla mojho zakonneho zastupcu, alebo tiez otca, prisiel ten spasonosny napad ist sa najest. A potom prisla ta uzasna sampinonova polievka, z ktorej doteraz nemozem. Lutujem len, ze som si nenabrala este stvrty tanier.
„Oci? Hod ma este ku Lukimu, idem kus k nemu...“
„Si neberies dazdnik? Ale ja idem prec,ked sa zase rozprsi, nebudem moct prist pre teba “
„Ale to uz nebude prsat...“
„No ako myslis... “
No, lenže, co cert nechcel, ked som o zhruba tristvrte hodinu vychadzala od Lukasa,lialo ako z krhly, a autobus mi usiel pred nosom.Bolo mi zo seba vskutku velmi smiesne. No co uz, nemala som velmi na vyber, a tak som bez daznika iba v mikine vykrocila do lejaku. V polceste, ked som uz bola viac v kvapalnom ako tuhom skupenstve- vode odolavali iba nohy v Steeloch smiley:-ma napadlo dat si kapucnu. Tento napad som ale bola nutena v momente zavrhnut, kedze som si spomenula, ze v kapucni vyzeram ako krtko, respektive ako chlap. Nuz som si len dalej vykracovala po dazdi, modliac sa, aby otec nesiel nahodou teraz niekedy domov...
Achjo, uz vidim nasu branku! Jes, pred domom nestoji ziadne auto! Anooo... Uz som kula plany ako sa ryhclo stihnem prezliect veci a vysusit vlasy, cize otec si nic nevsimne, a keby nieco, ked som isla domov, neprsalo.
No ale co cert nechcel,5 metrov od domu za sebou pocujem znamy zvuk. Otec. Na aute. So skodoradostnym usmevom vystupil pod mojim dazdnikom z auta.
„Este dobre, ze si si zobrala dazdnik “
Zamracila som sa, hoci aj mne bolo smiesne- vsak nech vie, ze ma jeho slova neutechy hlboko ranili- a zatresla za sebou branku. Presne to som mala urobit! Totiz, na nasu branku, resp. plot, je naviazany taky kovovy obluk, cely husto obrasteny dakym divym neviemcim- a v tu chvilu, ked som tresla tou brankou, vsetka voda, co sa drzala v tom divotvornom poraste, sa mi zliala na hlavu. Utrela som si mokrym rukavom tvar a dramaticky sa otocila na otca za mnou, ktory stal pod mojim dazdnikom a- predstavte si- smial sa. Co smial. Rehotal.
Pokial si myslite, ze aspon u rodica najdete par chlacholivych utesujucich upokojujucich slov, ste na obrovskom omyle. Ja som dneska nasla iba podpichovanie, doberanie a skodoradost. A som si ista, ze dneska este najdem.
Nastastie, onedlho odchadzaaaaam...Uz mam zbalene, chata a chatari volaju, a-nikto z nich ani netusi, ze som tela, a nedam si poradit od starsieho. Navyse, brat tu ma nejakeho kamarata, na vikend, cize sa rodicia budu spravat k sebe aj ku mne milo a privetivo, a vsetko bude idealne. Teda, myslim si. Nebudem tu. Pridem az v nedelu.
Nastastie. Ved este by som musela pocuvat vety typu-„...ale dobre, ze si si nezobrala dazdnik, bol by ti na nic, ved vonku vobec neprsi.“
Skutočný príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
1
sabinkaa
28. 9.sept. 2007 16:23
dost sa smejem a tu rastlinu by som aspon urvala na tvojom mieste, bolo by to este dramatickejsie
2
Heh, veľmi známa choroba, že uštipačnosť rodičovská dedičná z rodičov na deti, prejavujúca sa neskôr na deťoch vlastných
4
V polceste, ked som uz bola viac v kvapalnom ako tuhom skupenstve...
Vieš sa dostať aj do plynného skupenstva ?
Vieš sa dostať aj do plynného skupenstva ?
5
lejcatko..ja sa taaak cas smejem citam tak tvoje blogy a skoro v kazdom zmoknes ale nemozem z toho aky obrovsky talent mas na pisanie..z hocicoho spravis perfektny blog rada si len tak citam tvoje blogy
Napíš svoj komentár