Som nekonečne žiarlivá, hoci by to na mňa povedal naozaj málokto. A vlastne, ono to takto na mne naozaj vôbec nevidno. Vôbec to nedávam najavo, alebo keď už náhodou, tak to rozpozná možno tak nejaké moje osobové alterego. V podstate, nejaký nezainteresovaný človek by mohol pokojne povedať, aká ja som vyrovnaná, spokojná a zmierená osoba, s ktorou radosť vedno existovať. A ešte koľko humoru okolo toho, a navyše v takom malom balení...

Možno sa to zdá aj Tebe. Verím, že kdesi za tými rečami, že aká ja som oproti Tebe mladá a neskúsená a neviem ešte nič o ničom, je presvedčenie o tom, že som vlastne inteligentná a svoja, a radosť z toho, že chcem byť Tvoja. Myslíš, že je to ľahké?

Dennodenne bojujem quijotovský boj sama so sebou. Dennodenne padám a hanbím sa za seba, za svoju detinskosť, za to, že sa stále nechám ovládnuť. Dennodenne zápasí vôľa vzdať sa a vôľa vytrvať na tenulinkom lane v mojej hlave natiahnutom 200 metrov nad zemou. Si tak ďaleko a ja som mala vždy tak bujnú fantáziu... - niežeby si mi to niekedy uľahčoval.

Si pre mňa veľmi výnimočný a vážim si Ťa. Napriek mnohým Tvojim chybám, z ktorých mnohé nájdem najskôr tak v učebniciach psychiatrie, a Tvojej nevyspytateľnosti a náladovosti. Si iný - úplne šialeným, svojským spôsobom, ktorým ma ničíš a súčasne priťahuješ k sebe ako magnet. Mám vo svojom živote veľa výnimočných ľudí a mnohých si vážim, no tebe sa nikto ani nepribližuje. Extrémne vybočuješ odvšadiaľ. A niekedy Ťa nejakým pokriveným spôsobom v podstate nenávidím. Vieš byť neskutočne neznesiteľný a vtedy mám problém vydržať aj sama so sebou pre to, čo pre mňa znamenáš, aj keď to vtedy strkám do šuplíka.

Neviem, kedy a kde som prišla ku potrebe terigať sa vždy cez tie najneschodnejšie cesty. Isté je, že Ty si mi túto moju obsesiu ( naplnil po okraj. Skúšať to s Tebou je pre mňa štvornásobný zaberák- si ďaleko, si úžasný, idem sa zblázniť z toho, že Ťa nemám nonstop vo vitrínke a okrem toho ešte aj principiálne mám celkovo problém so vzťahmi. Ty ma máš vždy čím prekvapiť, či už dobrým, alebo zlým, a vždy som na pochybách. Nikto ma tak nevie stiahnuť dole ako Ty. A možno aj pre to som ešte tu. Tu sa musím pýtať, či je dobré, ak vás niekto oberá o ilúzie. Vieš, že si v tom najväčší prieborník akého poznám?

No kašli teraz na to. Aj tak sa všetko mení, celé toto je len blá blá blá, určite to vidíš. Chcela som vlastne len jedno, a to je stále - a neviem, ako to povedať (veď vravím, že mám problém so vzťahmi).

Strašne bojujem a robím to pre Teba (nie pre seba!) rada a aj ďalej budem. Po malých krôčikoch víťazím nad odpornou ľudskou túžbou vlastniť človeka a učím sa Ti veriť. Chcem, aby si mi patril - ale tým, ako ma ľúbiš a ako mi Ty sám patriť chceš, preto, lebo ma chceš zdieľať, tak, ako chcem zdieľať ja Teba, napriek všetkému, čo na Tebe nemám rada. Chcem Ťa zdielať aj s Tvojimi chybami a vadami a minulosťou s tým, že budúcnosť bude naša. Lebo viem, že mi neveríš, ale ja čakám. A ešte budem. Lebo Ťa ľúbim.

 Blog
Komentuj
 fotka
midnight  26. 2. 2010 14:46
geniálne, krásne.

a skvelý prístup ku vzťahu, taký by som tiež chcel vedieť mať
 fotka
grietusha  15. 4. 2010 23:54
tieto slová ma teraz nehorázne zabíjajú.
Napíš svoj komentár