Často počúvam o tom, že by som sa mala hanbiť za to, aký mám názor na Slovákov, Slovensko a potrebu vlastenectva. Viete, hovorte tie táraniny o potrebe hrdosti a lásky k vlasti niekomu, kto v živote nevystrčil nos z rodného mesta a je s tým spokojný. Kľudne si otvorte hubu a povedzte mi (hlavne do očí), že som bola párkrát v zahraničí a už som "všadebolavšetkovidela". Pre mňa za mňa sa aj poserte a spievajte si hymnu, obliekajte sa do zástavy a stredné meno si dajte Slovák. Je mi to tak šumafuk. No nikto mi nemá čo hovoriť, že sa mám hanbiť za to, čo cítim. Nikto mi nemá čo hovoriť, čo je potrebné, aby som cítila. Ja si nepotrebujem konpenzovať komplexy z toho, že som zo skurveného malého štátu (obyvatelia ktorého sú pre ostatný svet aj tak len Česi alebo Rusi).
Nie, nesťažujem sa, že žijem, kde žijem, no som v prvom rade človek, a nie Slovák. To, že by som sa narodila o 500/1500 km južnejšie/severnejšie/východnejšie/západnejšie by ešte zo mňa lepšieho človeka neurobilo. Nemusíte si myslieť, že dennodenne nerobím nič iné, len chodím a pindám na všetko a všetkých, čo sa mi znepáčia. Nemusíte si myslieť, že sa nevmestím do kože a závidím. JA som VIAC ako národ a štát - ktorýkoľvek! Opakujem - poserte sa.
Pred týždňom o takomto čase som bola na ceste zo Švajčiarska, zo Ženevy. Isteže, nebolo tam dokonalo - po dvoch hodinách spánku a tom, ako mi bolo ráno zle, som sa cítila presne ako doma, keď o 6:45 bežím k záchodu a nariekam, že mám dosratý metabolizmus. Celkovo mi bolo rozpačito, nevedela som, čo si myslieť, zovšadiaľ na mňa znelo "rh", z ktorého som mala neovládateľný parížsky pocit a ráno som sa bála kuknúť z okna (z nepochopiteľných dôvodov). Iste by si každý rád prečítal, v čom je ten náš holubičí národ lepší ako tá ich chladná "ingoldwetrust" societa, ale musím vás sklamať. Je to neporovnateľné a mne sa vracalo viac ako ťažko. Nerada som mávala syrom, vínam a úžasným horám. A keď som vystúpila na Nivách myslela som, že sa mi bude akurát tak zvracať.
A vlastne, jediné, čo som chcela povedať je to, že som prešla cez seba. Našla som sa. Prekonala sa. Čosi sa mi vrátilo a čosi zo mňa opadlo. Nechala som Švajčiarom kus svojej apatie aj otupenosti. Doniesla som si odtiaľ trocha nadšenia a túžby. Zdá sa mi to ako veľmi dobrá výmena. Viete, mne veľa netreba. Aj teraz stačilo za dva gramy inteligencie a kultúrnosti, dávka pohody a nekonečne modré nebo nad nekonečne bielymi Alpami. Paradoxne sa zrazu dýcha ľahšie, keď vám ľadovo čerstvý vzduch (a to aj uprostred mesta) prerezáva pľúca. Škoda, že sa nedá malý kus Švajčiarska doniesť aj na Slovensko. Jasné, sem-tam sa tu kdesi dá nájsť, len musíte veľa hľadať. A to človek, čo je ráno rád, že dobehne nad záchodovú misu, po čase už nevládze.
****************************************************************
Na začiatku som napísala, že návraty pre mňa nebývajú ľahké. Chcela by som už len podotknúť, že nie je návrat ako návrat. Včera som sa sprchovala u jednej známej v sprche s vodovodnými kohútikmi a takou oldschoolovou sprchou. Nevidela som také čosi ani nepamätám. Vrátiť sa na chvíľu do detstva bolo super. A takých spŕch by som sa veru vo Švajčiarsku nahľadala!
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
hetfield
21. 3.marca 2010 20:14
mal som podobne pocity ked som sa vratil z Kanady
2
-tahle zeme je pekne skurvena.
-tak to kazdopadne. ostatne, jako jakakoli jina zeme.
-tak to kazdopadne. ostatne, jako jakakoli jina zeme.
3
ja ťaaaaaaaa musíííííííííííím už vidieeeeeeeeeeeeeeeeeeť, LEONÁTOR!!!!! mám potrebu ťa!
idem ti zavolať. len si musím nájsť simkartu
idem ti zavolať. len si musím nájsť simkartu
Napíš svoj komentár