Agáta má- ako každé normálne dievča v jej veku- dokonca priateľa. Už o ňom tušia aj tí hrozní rodičia. Je od nej o štyri roky starší, no oni si rozumejú, lebo Agáta na svoj vek nevyzerá a celkovo je veľmi vyspelá. Dokonca s ním už aj spáva a celkom sa jej to páči. Teda, asi. Ale pred ním a pred kamarátkami na 100%!
Agáta má len jednu veľkú chybu, ktorú ale ona určite teraz za chybu nepovažuje. Naopak, má z nej radosť. Je strašnou, ale naozaj strašnou tyrankou.
Marek má 19. Nedávno zmaturoval na jednotky a čochvíľa nastupuje na vysokú, nuž sa podľa toho začal správať. Začal viac čítať odbornú literatúru, šetriť peniaze a myslieť na budúcnosť. Čo a ako bude... Síce ho nič z toho neteší, veď kto by bol rád, keby nemohol ísť na festival s kamarátmi, lebo musí šetriť na... niečo...?! Ale, čo narobí. Má 19, čochvíľa nastupuje na vysokú a podľa toho sa musí začať správať.
Aj keď, sem tam, keď nemá Marek nikoho doma, vyzuje sa dobosa, vybehne do záhrady a tam behá so psami a robí kotrmelce po mokrej tráve. Ale psssst! Nie že to niekomu poviete! Lebo viete, Marek čochvíľa nastupuje na vysokú a musí sa podľa toho správať.
Mimochodom, aj on je tyran. To len ak, nadôvažok. Aj keď, niekedy sa už-už zdá, že obeť prežije, ako keby ju ani nechcel trýzniť... Alebo na celé to trýznenie zabudol... To sa stáva napríklad keď robí bosý kotrmelce v záhrade.
Vilo má 24. Nedávno promoval a je z neho seriózny mladý pán. Má skvelú priateľku, ktorá promovala na tej istej fakulte ako on, dokonca vysnívanú prácu, slušný (zatiaľ) podnájom a psa. Okrem toho všetkého je Vilo mimoriadne pekný muž- Vlnité hnedočierne vlasy mu lemujú peknú tvár ktorej dominujú tmavé inteligentné oči. A napriek tomu, že po ňom šalela polovica ženskej časti intráku, bol aj je stále verný.
Podobne ako Marek, aj on bol kedysi „len“ tyran. Áno, on! Ten dokonalý megaúspešný Vilo! A viete čo je teraz? Teraz je už len vrah. A obeť je tá istá ako Agátina a Marekova. A je to DIEŤA!
Rudolf má 53 a okrem toho plnú hrsť spomienok. Dlho totiž robil telocvikára na strednej škole, a asi práve to bolo to, čo mu nikdy nedovolilo „nájsť si čas“ na nejaké drastické trýznenie toho svojho dieťaťa. Potom však „starý Rudy“ musel ísť pre zdravie do dôchodku, a dieťa... Asi ostalo v škole alebo čo. Trochu naňho zabudol, aj keď si naňho z času na čas rád pospomína. Sadne si do kresla v obývačke, zapáli si cigaretu a prezerá si fotky s ružovou parochňou, lenonkami a futbalovým družstvom za sebou, šialené momentky z lyžiarskeho so 7.C, alebo fotku, ako robí riaditeľovi školy diabolské rohy s tým najpsychopatičnejším výrazom v tvári, aký si dokážete predstaviť. Starý Rudy je fajn a niekedy sa nevie ubrániť pocitu, že nie, on NIE JE STARÝ, tak ako mu to hovorí manželka alebo dospelé deti. On si myslí, že je fajn. Má rád svoje dieťa a nemieni mu ubližovať. Len čo naňho niekedy zabudne... Ale musí mu to odpustiť. Viete ako, vek.
Nuž, a ja som Lea. Mám pocit, že to, koľko mám rokov, je úplne nepodstatné. Teším sa z hlúpostí a milujem svoj svet. Farebný, voňavý, energický. Verím v čaro chvíle a neustále ho po tom mojom svete naháňam (a úplne najradšej bosá po mokrej tráve ). Som závislá od skvelých ľudí a nemám problém brať veci také, aké sú. Neriešim hlúposti, teším sa z krásneho, a som rada, že som rada. Verím v lásku, verím v život, verím v skvelých ľudí a verím v to, že Boh je skvelý. Síce som nedostala pohár v celoslovenskej tanečnej súťaži ako Agáta, či nepromovala nedávno na FEI ako Vilo, ale, keď ich tak vidím, a premýšľam nad nimi, cítim sa byť šťastnejšia ako sú oni. Je medzi nami totiž obrovský rozdiel. Ja si to svoje dieťa chovám a radujem sa z toho. Vidíte ho? Je tu. Je vo mne. Žive a zdravé. A ja by som chcela vidieť toho, kto sa mi ho pokúsi vziať. Ja si ho totiž nedám ani za svet, a verím, že ani ono mňa.
........................................................................
-Hej!!! Čo je s tebou?!
-Čo by bolo?
-Čo zas stojíš?
-Čo zas...?
-Veď poď...!
-Kam?!
-Tam, do sveta, za nosom... Nevieš?! Ku hviezdam, do duší, navždy, naveky... Nerozumieš...? Alebo...?
-Ale keď ja už nechcem...
-Čo by si nechcel?! Jak to, že nechceš?! Zrazu?!?!
-Veď nemôžem byť taký večne... Už mám aj vek a...
-ČOŽE?! Aký vek?!?! Čo za vek?! Čo to meleš?! Nie si na matematike, o akých debilných číslach to točíš?!
-Pochopíš, keď...
-Čo?! Vyrastiem? Dospejem?!?! To si robíš prdel?!
-Nie, proste je to tak... Uvidíš...
-Doriti, doriti!
-...
-Tak vstávaj!
-Ja už nejdem.
-Ale ty musíš!
-Nič nemusím... ja už nechcem, pochop!
-Ale prečo, povedz... prečo?
-Vyrástol som z toho...
-Ale hovno si vyrástol!
-Pochopíš, keď...
-Idem preč. Maj sa „krásne“.
A tresli dvere do sveta....
Blog
Komentuj
7 komentov k blogu
2
waaaw...skvely blog...a to dieta,to sa ti musi nechat... mas parvdu..az teraz som si uvedomila......
7
nezabudaj ze vela ludi v sebe dalej chova dieta aj ked im uz tiahne na 40 (ved vies na koho narazam inac pekne napisane
Napíš svoj komentár
absolutne bezkonkurenčne najlepší blog mesiaca