Chýbaš mi
môj nešťastný život
dnes večer spomína na teba
plačem lebo tu už nie je tvoj hlas
povedal si, že ma máš najradšej
bol si tu stále so mnou
a potom bez jedinej útechy
zomrel si
o piatej nadránom
paplón mi opäť skĺzol na zem
a vtedy
odišiel si navždy
a bezo mňa.

Chcem byť ako ty
ležať chladná v zemi ako ty
tento život bol pre oboch
a v tvojom hrobe je miesto pre oboch
nevládzem tu už viac žiť
vezmi ma k sebe
nevládzem už dobre dýchať
nikomu na mne nezáleží
iba ty si ma mal rád
pre mňa samu
zomrel si...
Prečo?
Musím byť s tebou.

Zajtra?

Budeš tu zajtra?

Húpal si ma na húpačke
celý deň sme sa smiali
nosil si ma na pleciach
jedli sme spolu zmrzlinu
čokoláda mi kvapla na tričko s kvetinkou
so smiechom si mi ju zotrel
nič a nikto nás nemohol rozdeliť.

Ale všetko sa zvrtlo
ja som sa utápala v žiali
a ty si sa utápal v chorobe
moja pokožka dýcha
a tvoja hnije
hlavou mi chodia čudné myšlienky
keď sedím sama v kúte
nemám už kapesník
aby som si utrela sopeľ
nedá sa popísať, ako veľmi
mi na tebe záleží
toľko radosti a smiechu
a zrazu hrob
a v ňom ty
nepustili ma k tvojmu
chorobou znivočenému telu
niečo mi nedovolilo...plakať
rozbila sa mi duša na ostré hrany
režú.

Pýtal si sa na mňa
deň pred smrťou
chcel si tak strašne žiť
aj nevládny s bolesťami
s Wobenzymom
v prázdnom žalúdku.
Prečo si mŕtvy?
A ja som živá bez teba?

Na tvojom hrobe
hladkám meno na náhrobku
trúsim z horalky na kvety smútku
porozprávam ti ten vtip
čo si mi tak rád hovoril
slnko zapadá a ty si už odkráčal preč
a ja potichúčky splývam so šerom.

 Blog
Komentuj
 fotka
romika  25. 7. 2010 01:38
SLzy sú znakom bolesti, ale veľká bolesť je nemá.
 fotka
lolitahaze  26. 7. 2010 21:58
to teda je..človek zviazaný bolesťou nevládze diskutovať o svojom stave, potrebuje čas, nie irelevantné rady..ale každý človek je v niečom iný
Napíš svoj komentár