Čo ťa nezabije, to zanechá jazvy. Prečo existuje utrpenie?

Po smrti vezmite všetky moje orgány a darujte ich tomu, kto ich potrebuje. Ale srdce nie. To je zlomené utrpením. Čo je to utrpenie? Prečo existuje utrpenie? Utrpenie sa rozdeľuje na emocionálne, duševné a fyzické. Ja môžem napísať, že za utrpenie môže nespravodlivosť vo svete, chudoba, hlad, finančné problémy, konflikty v rodine, ktoré sa často riešia pejoratívami, keď si susedia dajú štuple do uší na spanie. Utrpenie je facka. Bolesť sedí v kúte, objíma si vychudnuté kolená a smutne na teba hľadí. Smútok spláchne čas a rokmi preliaté slzy. Čo keby sme odhodili zasoplené kapesníky a dostali sa hlbšie?

Biblia hovorí, že Boh nás miluje, a preto nás vychováva a trestá. Tvrdí, že pokiaľ nedodržujeme božie prikázania, tak hrešíme a potom trpíme. Je to tak? Satanská biblia sa kresťanom smeje do očí. V deviatom vyhlásení tvrdí, že Satan je najlepším priateľom cirkvi, akého kedy mala, ktorý ju roky podporuje. Chce, aby sme žili podľa seba, ak tým neubližujeme ostatným. A keď kvôli svojim túžbam skončíme v pekle, stretneme tam všetkých priateľov. Tak kde pramení utrpenie? Neverím všetkému, ale som kresťanka.

Dnes je in na všetko sa sťažovať a píliť druhým uši. Mnoho tínedžerov sa hrá na zúfalcov, veď to je utrpenie, keď sa nemôžu ísť riadne opiť. Mučia ich povinnosti. Chúďatká! Dovoľte mi podať im vysávač a predpísať tridsať úsmevov denne. Aby toľko nezúrili, keď im otec nedá 30 eur dvakrát do týždňa. Netýka sa to všetkých. A možno sa to trochu týka každého.

Jej otec prišiel na Štedrý večer z krčmy, v predsieni vykonal malú potrebu, zhodil stromček a otrieskal žene hlavu o stenu. Aby to tak nebolelo, keď ju bude opúšťať. Hrávala som sa s jeho dcérou v družine. Po ceste domov sa vždy pocikala. Boli naši susedia a ja som počula všetky tie vulgárnosti. Po sviatkoch sa obesil. Aby to tak nebolelo. A čo je to utrpenie?

Aké je to skutočné, nefalšované utrpenie? Malo by z nás robiť lepších ľudí. Vďačných za život. Kde vrcholí utrpenie? Tam na záchode, keď máme nos strčený v zvratkoch a netúžime zomrieť, ale už nebyť? Ležíme na kuchynskej dlážke. Depresia je rozpad duše. Zostarneme.

Kamarát sa ma spýtal, kedy som vyspela. Akože psychicky. Najväčšia životná bolesť je choroba a utrpenie z lásky. Keď vidíme, ako nám zomiera človek, ktorého máme najradšej na svete, dospejeme. Hodí nás to na tú zem. Keď pozeráte na jeho tridsaťpäťkilové telo a vidíte ho plakať. Silný človek, vodca rodiny. Choroba mu rozožiera tkanivá, rozkladá ho zvonku aj zvnútra. Kedysi vás nosil na pleciach. Dáme si zmrzlinu? Volá ma, nadvihnem mu hlavu, aby sa mohol vyvracať. Prehltnem. Prehltne. Kopali sme si loptu, šteklil ma, keď mi bola v noci zima, ohrieval mi nohy. Pozriem naňho, má ich teraz chudšie, ako sú moje ruky. V noci ho počujem kričať. Ešte rok po jeho smrti ma ten výkrik budil.

Vtedy som zostarla o mnoho rokov a skúseností. To, čo vám milovaný človek pošepká tesne pred smrťou, si zapamätáte navždy. Vyhýbala som sa domu, lebo ona len plakala a hovorila, že nechce žiť. Bola som sebecká, utekala som na celý deň preč. Sedela som na hrobe, mrvila z horalky na kvety smútku a rozprávala som mu vtipy. Mala som jedenásť rokov a neprijala som, že odišiel. Utrpenie je poznanie, že som mu nikdy nepovedala, ako veľmi ho ľúbim.

Nie je dôležité, čo sa nám stalo, ale ako sa s tým vyrovnáme. Utrpenie je otcom a radosť matkou múdrosti. Bojíme sa, že zostarneme a v ťažkých chvíľach nám nebude mať ani kto podať pohár vody. Trpíme strachom z večnej samoty. A čo je život? A čo je to život bez lásky? Je láska len Nabokova hra? Trpiaci Humbert a jeho malá neverná láska Hazeová? ,,A zrazu som vedel, že najbolestnejšie na tom nie je, že pri mne nestojí Lolita, ale že v tom súzvuku chýba jej hlas.“(Nabokov, 1955, s.313)

Stál oproti mne a ja som vedela, že je iný. Pohrúžený v knihách, odlišujúci sa od ostatných. Zacítime sa na diaľku. Usmejeme sa. Pre nás je už možno neskoro. Jazvy. Vezme pero s ihlou. Nadýchnem sa. Pichne si do brucha. Prstom sa dotknem vpichu. Každý deň štyrikrát. Život sa niekedy otočí inak, ako by sme chceli, že? Diabetes mellitus. Hyperglykémia. Všetky slzy už uschli. Čo nás nezabije, to zanechá jazvy. A ja ďakujem za utrpenie. Urobilo zo mňa lepšieho človeka.

 Blog

5 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu