tento život bol len zbierkou
starých klamstiev
roztrhol ťa na kusy
bozkávajúc tvoju pokožku
ležíš v špine
na poli nevinnosti
nebolo a nebude
navždy tak sama.
Driapeš nechtami do hliny
klesáš stále hlbšie
jeho oči a jeho ruky
každým dňom si viac mŕtva
vzdávaš svoj dávno
prehratý boj
nič nemá význam
chladný svet ťa objal
tak vášnivo
až ťa zadusil.
Máš priviazané nohy
a vieš že utiecť sa nedá
sedí vo vedľajšej miestnosti
on rozmýšľa o tebe
a ty rozmýšľaš o ňom
jeden vidí čiernu lásku
druhý vidí bielu smrť
nevesta v krvavých šatách
uteká cez pole nevinnosti
dobieha ju a hodí na zem.
Vidíš behať zajačiky?
Môžme byť slobodní a
utekať ako oni?
Svoj boj si prehrala
nebo sa zatiahlo
on sa večne smeje v tvojich
snoch
lebo utiecť naozaj, neznamená
aj utiecť spomienkam.
Blog
Komentuj
6 komentov k blogu
1
voltage
9. 7.júla 2010 00:17
dostalo ma.
2
Facka, preplesk, atomova bomba do srdca!!!!! to si mi sposobila touto basnou! N I C E uzas! kraaaaaaaaasne mne velmi blizke... silne WAW ako vzdy... ja proste milujem tvoju tvorbu!
5
dakujem vam vsetkym text je smutny, lebo na niektore veci ktore zmenili nas zivot sa neda len tak lahko zabudnut..stale ich mame v zivej pamati...ale ja rada pisem srdcom, pomaha mi to dostat von to co ma trapi...
6
Áno písanie srdcom je dôležite veď len tak báseň alebo príbeh alebo úvaha dáva zmysel. Načo písať z donútenia. nikdy to nebude také, ako keď to precítiš a dáš si s básňou na čas
Napíš svoj komentár