šteklivý tŕň v mojej hrudi
tíško v ňom žiješ
moje predstavy vidieť ťa
slzy pomiešané s krvou
každú noc si tu so mnou
nikdy sme úplne neodišli
nedovolím viac chladu
existoval vôbec tvoj hlas?
Opustíš opäť moje smútky
bezradne zostávam v hmle
môj prach odveje vietor
do tvojej záhrady
poleješ ju
a ja opäť prídem na svet
neopúšťaj ma.
Koľko smiechu
a koľko zabudnutých slov
zapadli prachom s našimi citmi
odtískam iné myšlienky
nestihla som začať
neprijímeš ma vo svojom živote
nikdy som nedostala šancu
spím sama v klbku
spievaš mi
Ljudi invalidi
vystihuje to všetko
kvety čo som čakala
zobrala ich Nenávisť
privedie ma k tvojmu úsmevu
zmieriť sa s tým...
Kto začne prvýkrát
húpem sa vo svojom pekle
odišla som od teba s poslednou rozlúčkou
priveľmi istá
budúcnosťou aj minulosťou
obe mi odcupitali na škriatkovských nohách
už nikdy som ťa nevidela
prihováraš sa mi
chvíľu dýchať s tebou jeden vzduch
zdvihneš lopatu
vždy budeš v mojom srdci
posledná hlina
a ja zmiznem navždy
s nádejou.
Pamiatke osobe, ktorá bola kedysi pre mňa tou najdôležitejšou a tým, kým som teraz, som aj vďaka nej...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár