To je všetko.
Kŕčovito sa držím operadiel stoličky
jeho prsty obmotávajú moje ryšavé vlasy
nemôžem plakať, lebo by som už nikdy neprestala
moja bezmocnosť a jeho kruté slová
keď hádže na zem moje veci, keď dupe po nich nohami.
Môže mi niekto pomôcť?
Včera zomrel deň a dnes tu už nezostalo nič
potiahne moje tričko.
Môže ho niekto odo mňa odtrhnúť? Prečo pozeráš inam?
Šklbne mojimi vlasmi, vykrúti mi zápästie, vysmieva sa mi
moje tabletky na žalúdok, chcem spať ale nemôžem.
Keď stisne moje plecia...
musí to byť až do konca, že?
Nikdy to neuvidíš, lebo každá bolesť sa raz nejako skončí
v jeho rukách všetky moje fotky
uráža a päsťou rozbíja všetko čo má pri sebe
roztrhne na kusy zošit v mojej ruke
modriny po mojom tele.
Dnes zomrelo slnko, lebo nemohlo prestať plakať
blíži sa ku mne, nahnevá sa keď ho budem ignorovať
vyvráti všetko čo poviem
sedím na zemi a rukami si držím hlavu
vezme do rúk nožnice
každý hľadí cezo mňa, čo oko nevidí to srdce nebolí
a možno som mŕtva len o tom neviem, neudržím v sebe ani vodu
smeje sa aká som hrozná, kúsok mojich odstrihnutých vlasov...
dýcha ich vôňu a ja zrazu vstanem a kopnem doňho.
Rozmýšľaš čo sa tam stalo?
Povedal, čo mi urobí, pozerá do mojich očí
prechádza špinavými prstami po mojej pokožke
niečo v duši sa mi trasie, hovorí mi, že nikdy neodíde
môže mi prosím niekto pomôcť?
Všetky veci ležia zničené okolo mňa, ticho čupím vedľa nich.
Je streda, vtedy som to ešte nevedela
ale v ten deň poslednýkrát hľadel na mňa
rozmotávam piliny z vlasov, príde zozadu
jeho dych páchne cigaretami, moje slzy kvapkajú na zošit
prosím, prestaň čítať, už to končí
bodám ceruzkou do gumy, nikto mi nepomohol
udrie ma, prázdnota v pohľade
sama s ním, dvere sa zavrú
už nikdy som sa nevrátila.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
lucia199513
5. 7.júla 2010 16:01
páči sa mi to
Napíš svoj komentár