Warning! Hanlivé (vulgárne neznie tak poeticky) slová, narušené pochody psychicky labilného človeka, nik tomu nemusí rozumieť!

Keďže som neporazila twitter, som nútená založiť si svoju spovednicu tu. Keď už hovorím o tej spovednici, občas ma napadne, že zájsť do kostola by nebolo na škodu. Pokiaľ však neobľubujte cirkev, ako takú, vznikla by z návštevy kostola súkromná provokácia celej inštitúcie. Aspoň podobný pocit mám ja. Na pobavenie je, že pri tejto reči alias "snažím sa tváriť čo najvážnejšie" si púšťam Sexbomb v podaní Ben Barnesa (ak to nie je on, neopravujte ma, moja ilúzia nech si žije ďalej). Milujem podobné paradoxy.

V podstate dnešný deň ubehol počúvaním jednej a tej istej skladby dokola (nie, nie je to Sexbomb). Úspešne sa učím onen primitívny text naspamäť a začínam pociťovať lásku k jazzu. Síce, toto je skôr zvláštna kombinácia jazzu a príjemných upokojujúcich tónov. (Pokiaľ mi unikne pár písmen, dúfam, že mi to netová generácia odpustí, pieseň ma plne zamestnáva) Pokiaľ nejaký nehanebný človek nevidel film "Easy Virtue", môže si to okamžite vygoogliť a pripraviť sa na hry so slovíčkami. Osobne mi občas unikajú, pokiaľ im však klasický smrteľník rozumie, je to nenahraditeľné.
Zvláštne, za chvíľku sa zastavia struny, kotúče, kolieska a rôzne iné vecičky v mojej hlave a postupne vyjdú nosom, pokiaľ dnes ešte niečo prečítam o túžbach svojich rovesníčok. A nezáleží na tom, či je to priateľ alebo nepriateľ!

Dnes končím, možno článok neskôr poupravím.
Každopádne (toto slovo sa mi nebezpečne dostáva do prstov a píšem ho všade) ako začiatok svojej dlhej denníčkovej kariéry to nie je zlé, všakže? (trošku sebavedomia nezaškodí)

Peace with you, darlings!

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár