Občas mávam chvíle, keď som akýmsi iným človekom. Chvíle keď píšem básne, texty pesničiek, príbehy, úvahy i denník, chvíle keď si otvorím knihu (nezáleží, či som ju už čítala) a "zhltnem" ju za pár hodín a tiež chvíle keď maľujem, teda maľujem skoro stále maľovaním vyjadrujem všetky svoje pocity, ale počas týchto chvíľ je to iné ..krajšie, keď maľujem cítim sa nekonečne voľná, nespútaná, plná inšpirácie, podstatná, uvoľnená,.. Maľovanie, to je to, čo ma napĺňa. Áno, rada čítam, píšem, počúvam hudbu, varím, hrám divadlo, prechádzam sa, plávam, behám, byciklujem aj lyžujem, veľmi rada, ale len pri maľovaní mám ten pocit nekonečnej voľnosti.
Trvalo mnoho rokov kým som to pochopila. Počas tých rokov som vyskúšala asi všetky voľnočasové aktivity (od tých umeleckých, cez športové až po technické, celkovo ich bolo viac ako 30!).
Spomedzi nich musím vymenovať aspoň pár.
Plávanie -5 rokov tréningov tri-štyri krát do týždňa pomohlo mojej postave, životospráve, vytrvalosti a cieľavedomosti. Nikdy nezabudnem ako tréner povedal mojej mame "Ona nemá ani jdinú športovú bunku", napokon sa niekde vo mne zopár "športových buniek" našlo, začo som nesmierne vďačná. Síce som nikdy nezískala v plávaní medailu (pár diplomov by som doma našla) mám aspoň dobrý pocit, že som prekonala samú seba.
LDO - Literárno dramatický odbor alebo aj herectvo -moja najväčšia láska, ktorej som sa (po takmer siedmich rokoch) vzdala, čo vždy budem ľutovať, v herectve som dosiahla až neuveriteľné úspechy, neraz som hrala tu, v Spišskonovoveskom divadle, v Matici, pár ráz som hrala i v Košickom divadle a v roku 2006 som sa zúčastnila Celoslovenskej súťaže "Zlatá priadka", v kategäorii Scénických miniatúr som získala 2.miesto na Slovensku, každoročne som chodievala aj na prednesy poézie a prózy ako Hviezdoslavov Kubín či Šaliansky Maťko, ..to boli pre mňa najkrajšie roky môjho doterajšieho života. Herecto pre mňa vždy znamenalo, znamená a aj bude znamenať veľa. To divadlu vďačím zato aká som (bola).
Niekoľko rokov som chodila aj na hudobnú(aj keď nemám absolútne žiadny hudobný sluch), na flautu, klavír, gitaru, spev, tanec, angličtinu, namečinu, francúzštinu, španielčinu, ruštinu, EDC - English Drama Club, informatiku, klub fyziky, masmediálny krúžok, pingpong, bedminton, výtvarnú a mnohé ďalšie. Pri všetkom som vydržala nanajvýš rok-dva-tri maximálne a potom som vždy pochopila, že to nie je to čo by ma bavilo.
Tak som skončila aj s Výtvarnou po takmer troch rokoch som si povedala, že ma jednoducho nebaví kresliť to čo mi prikážu, teraz chápem, že malo význam všetko čo nám učiteľ zadal, až teraz po šiestich rokoch som pochopila, že Výtvarnú milujem, že chcem študovať na umeleckej škole, strednej aj vysokej a až teraz som pochopila, že som urobila chybu, keď som s výtvarnou skončila.
Rozhodla som sa preto znovu začať chodiť do ZUŠky, chcem sa venovať aj profesionálne tomu, čo ma baví. Tomu, čím sa chcem živiť
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
greendgirl
8. 6.júna 2011 18:40
chcela by som mať tvoje možnosti :/
2
@greendgirl aby som ťa vyviedla z omylu, že mám v živote otvorené všetky dvere: som totálny ohybový antitalent, nemám absolútny hudobný sluch, chýba mi disciplína a mnoho krát aj pevná vôľa, je pravda, že som sa dostala na bilingválko, ale čo z toho, keď chcem ísť na inú školu a nemôžem, nie kvoli sebe, ale kvoli rodičom možno nemáš moje možnosti, ale skús objaviť niečo v sebe, mne to tiež trvalo roky a niečo som predsa len našla
3
To je skvelé. Robit to co ta bavi s laskou Drzim ti v zivote s umenim palce.
5
No super, ked si nasla svoje miesto. Je strasne dolezite robit, co Ta bavi. Este lepsie, ked Ta to aj uzivi. Drzim palec. Mas na to.
Napíš svoj komentár