„ Spodina kde si ? Už si mi dávno mala doniesť čašu vína! “ prehrnula si svoje ohňive vlasy dlhe až po pás a onedlho zasa kričala na celý hrad. Služobníctvo vždy nazývala spodinou. V jej predstavách spodinu tvorili ľudia, ktorý nič neznamenajú, nemajú moc ani peňiaze, takže ona sa v nej nevyskytovala, ale nemala od toho ďaleko. Ovorili sa pozlátené dvere a v nich sa zjavilo služobníctvo. V rukách držalo prekrásnu briliantovú tácku a na nej krajšiu času plnú drahého vína. „ Prepáčte Veličenstvo za menšie meškanie “ poklonili sa a už boli na odchode. „ Toto a malé meškanie veď skôr by som si to aj sama doniesla. Spodina practe sa mi z očí nemám na vás slov “. Služobníctvo odišlo z hnevom v očiach. Nemali Veličenstvo moc v láske. Za tu najmenšiu maličkosť ich skritizovala, ako keby podpálili jej nádherný hrad.
Večer sa mala konať poprava istej ženy, ktorá vraj ukúsila kúsok mäsa z kostičky. Veličenstvo nechcela, aby ju popravili. Chcela aby ju upálili a tak sa aj malo stať.
19.00 hodina odbila. Stráže vybrali obvinenú zo žalára, nasadili jej putá a odviedli ju pri stĺp. Okolo podávali drvevo, slamu a úpalník priniesol horiacu fakľu, no zrazu z pobúreného davu niekto vykríkol: „ Nechajte ju žiť ! Dala si len kúsok mäsa nič viac. Neupálte ju ja spravím čo chcete.“ Dav sa rozpolil a uličkou vyšiel muž. „ Veličenstvo, toto previnené dievča je príliš mladé, aby zomrelo. “ neznámi muž kráčal vedľa dievčaťa. Rukou si siahol pod starý moľami vyžratý kabát a vybral mešec. Veličenstvo si dalo muža priviesť. Jej verná služobnica Elizabeth stála pri jej boku. „ Jak si dovoľuješ prerušiť upálenie vinnej ? “ preložila si nohu, prehrnula vlasy a pozrela sa na muža. „ Veličenstvo, dám vám plný mešec zlatých., len ju pustite! “ vytiahol za hrsť zlatých, aby poukázal na to, že sú pravé. „ Lákava ponuka “ premýšlala či ma zobrať mešec a nechať dievča ísť, alebo ho upáliť. Muž schoval vyťiahnuté peniaze a nedočkavo čakal na odpoveď. „ Dobre daj mi mešec ! “ natiahla ruku. Dalo sa čakať, že to zoberie, lebo zo zlatými bola na tom príliš zle, aby to mohla odmietnť. Muž jej mešec podal a rozbehol sa pri dievča. Z kabáta vytiahol nôž a rozrezal hrubé laná. Schytil dievča za ruku a stratili sa v dave ľudí. „ Elizabeth myslíte si že som spravila dobre, keď som to dievča prepustila ? “ vyčítavý poľad uprela na miesto kde malo byť dievča upálené. „ Veličenstvo vybrali ste si správne. To dievča za to nemôže, že je z chudobnej rodiny a nemalo čo jesť “ šťastne odpovedala Elizabeth. Veličenstvo vstalo z tróna a pomalým krokom zamierilo do svojho hradu. V poslednom čase bola veľmi nešťastná kôli tomu jak vyzerá. Videla na sebe, že stárne. No nevedela ako tomu môže zabrániť. Nepomáhali žiadne triky. Veličenstvo už bolo zúfale. Na druhý deň si dalo z cudziny zavolať 2 mladé a hlavne krásne dievčatá.
„ Veličenstvo už sú tu. “ oznamila Elizabeth trasúcim sa hlasom. „ Ďakujem Elizabeth. Teraz môžeš ísť. “ Elizabeth rýchlo zavrela dvere. A už len počula šrtngotanie kľúčov. Veličenstvo zamkla hlavné dvere od jej veličižnej izby. Dievčatá odviedla do miestnosti z prekrásnou prázdnou výrivkou. „ Dievčatá počkajte ma prosím tu, niečo som si zabudla “ Odbehne do vedľajšej miestnosti a zobrala pozlátený nôž. Dievčatá sú nedočkavé načo si ich Veličenstvo vyžiadalo. No v tom sa jedno dievča omylom poškriabe o vytrčajúci kus ostrého železa a začne jej tiecť krv. Veličenstvo sa za dievčinou rozbehne o vycucá krv . „ Čo to robíte ? “ Nechápavo sa spýtalo dievča . „ Buď mi ešte aj vďačná do krvy sa ti mohla dostať rôzna nečistota “ odpovie akoby to bola normálna vec . Pritom si oblíže pery a cíti tu excelentnú chuť zatúži po nej zas . Pár kvapiek krvy a jak ju to vzpružilo. Zranené dievča odviedla do kúpeľne a priložila kúsok handričky na krvácajúce miesto. Spod hedvábnych šiat schytila nôž a podrezala jej krk a položila ju do vane. Veličenstvo sa zbavilo podozrivej krvy na dlážke a na sebe. Potom rýchlo bežalo ku dievčatu, ktoré ostalo samé pri vírivke. „ Čo je s tým dievčaťom? “ zvedavo sa spýtalo druhé dievča. „ Nebola vhodná na to na čo som ju potrebovala “ pousmiala sa a venovala sa opäť dievčaťu. „ Veličenstvo prepáčte, ale zabudla som sa vám predstaviť. Volám sa Samanta“ poklonila sa a čakala kým jej Veličenstvo dovolí vstať. „Veľmi ma teší Samanta, môžeš vstať “ preglgla naprázdno a v hlave jej začali prúdiť milióny myšlienok. „ Veličenstvo ešte sme sa nedostali ku tomu na čo ma potrebujete ? “ sadla si na stoličku a čakala čo odpovie. „ No Samanta, poď so mnou! “ diabolsky sa pousmiala. Začali kráčať smerom kde je kúpelňa. Chystala sa vyťiahnúť nôž zpod hedvábnych šiat, ale nenašla ho tam. Pravdepodobne sa pozabudla a nechala nôž v kúpelni. „ Veličenstvo, kam ideme ? “ zvedavo sa spýtala Samanta. „Mlč a poď za mnou ! “ odpovedala dievčine a pridala do kroku. Samanta zmĺkla. „ Počkaj tu, prosím! “ Odbehla do kuchyne a zobrala obyčanjý nôž. Rýchlo bežala ku Samante a vrazila ho dievčine do srdca. Samantine bezvládne telo padlo na Perzský koberec a zanechalo tam krvavý fľak. Veličenstvo odtiaho dievča do kúpeľne a položila ho do krvavej vane. Podrezala jej krk aby, vytiekla chutná krv. Umyla si ruky a zmyla krv na dlážke, nožniciach a v rukách drhla Perský koberec. Krv napoli zišla, ale flak ružovkastej farby tam ostal. Upravila si vlasy schovala umytý nôž. Vybrala kľúč a zamkla dvere na kúpelni z vonkajšiej strany. Klúč odložila na prekrásnu posteľ. Zamierila ku hlavným dverám, vybrala druhý kľúč odomkla ich a zvolala. „ Elizabeth, každému zakazujem vkročiť do mojej izby. Kto tam vkroči bude veľmi prisne potrestaný.“ zahľadela sa a rozmýšlala čo bude robiť s mŕtvolami mladých dievčat. Velličenstvo v noci vyšlo na dvor. Zobralo potrebné naradie a odišlo za hrad. Keby ju v tej chvíli niekto zbadal tak by sa asi prepadla pod zem od hanbi, lebo aby niekto videl Veličenstvo kopať tunel ...
Keď po dlhých hodinách konečne jej výtvor bol hotový a už ho iba poklopom zavrela a dala naň falošnú trávu bola na seba pyšna, lebo po prvý krat držala v rukách taký nástroje ko dnes . Kedže bola vyčerpana z takého slóvka ako práca vrátila sa do svojej izby zmyla zo seba prvý krat slaný pot a ľahla do pohodlnej postele. Na budúce ráno Elizabeth chodila po celom hrade a niečo jej nepríjemne zapáchalo. Doviedlo ju to až ku izbe kde tvrdo spalo Veličenstvo. Míňali sa minúty, hodiny a Elizabeth sa bála, lebo nevedela čo je z Veličenstvom. Ale až na obed si uráčilo vstať . Elizabeth ju ihneď upozornila na nepríjemny pach . „ Elizabeth , dnes ti dávam voľno. Zajtra budeš mať celý deň na to, aby si odstranila ten pach inak odídeš z tochto hradu. Slúžka aby neodstranila nepríjemne pachy keď sú ešte len slabé a nechá ich rozplynúť po celom hrade.“ Veličenstvo sa pousmialo jak sa z toho pekne dostala a ešte to zhodila na služobnicu, pritom vedela že sa mŕtvoli rozkladajú. Keď nastala noc Veličenstvo obe mŕtvoli ťahalo do svojho špecialného tunela korý sa končil jamou. Mŕtvoli tam pozhadzovala zavrela kryt, položila naň faloňú trávu a dala doporiadku špinu čo zanechali mŕtve dievčatá .
Ich azbestové tváre ostanú pod zemou kým nikto neobjavý pravú tvár Veličenstva. Čím viac zisťovala že pomocou krvy mladne jej zvráskavena pleť sa to s ňou zhoršovalo. Viac a viac si vyžadovala mladú krv. Po prvom poriadnom kúpely v krvy sa jej mladosť znova zjavila na spráchnivelých starých kostiach. V etape staroby bude zaživať mladosť, ale tu mladoť bude odoberať iným dievčatám alebo mladým krasným ženám. Plynuli minúty, hodiny, dni, mesiace a Veličenstvo zvyšovalo dávky krvy. Už to nebola plná vaňa ale z vane to postúpilo na vírivku. Nikdo nevedel zistit kde sa strácajú mladé dievčata.
Veličensvto si dalo neskoro v noci svoj omlaďujúci kúpeľ, ale zobudilo sa až ráno na hlasný krik. Nikto nevedel čo sa deje až kým Elizabeth neprešla za hrad a tam uvidela plakať malé dievčatko. „ Čo plačeš ? Čo sa stalo ? Prečo ten krik ? Hovor! “ naliehala Elizaheth. Dievčatko nevypustilo z úst ani jedno slovko a ďalej plakalo. Elizabeth si vydesené dievča zobralo do izby a tam jej ponúkla sladký medík. Po pár hodinách sa dievčatko upokojilo, ale stále mlčalo. Ľudia si nevedeli vysvetliť čo sa jej stalo. Po pár týždňoch Elizabeth zistila, že dievčatko sa volá Wianela. Dievčatko stále mlčalo až raz si kreslilo na papier a nakreslilo naň krvavo čevený štvorec kde boli oči. Do kresby upriamene hľadela. Ale Elizabeth si to nevedela vysvetliť a Wianela nič nechcela povedať.
Veličenstvo stále zabíjalo nevinné dievčatá až kým Wianela nepovedala Elizabeth celú pravdu. Zhrozené sa pozrela na dievčatko, ktoré žmurkalo a naprázdno pregĺglo. Dievčatko zaviedlo služobnicu pri tunel, odokryla trávu a naznačila, že tam Veličenstvo hádže všetky nevinné tela. Tunel bol našťastie zamknutý, aby sa im nenaskytol hrôzostrašný pohľad.
Ráno sa Veličenstvu každý vyhýbal. Ale ona vôbec netušila, čo sa na ňu chystá. Večer keď už Veličensvto spalo Elizabeth vtrhla so skupinkou ľudí, ktorý maly len vidle, lopaty a hrable, ako bojové nástroje ku nej do izby. Chytili Veličenstvo, ktoré sa ku podivu nevzpieralo a odviedli ho do žalára. Ona sa však nechápavo pozerala... „ Čo to ma znamenať ? Čo ste sa už načisto pomiatli? “ ale jej rabulistika nestačila, lebo dôkazi sú dôkazi. Služobníctvo prehľadalo celý hrad a nakoniec sa aj podarilo nájsť kľúče, ktoré pravdepodobne boli od tunelu kde hádzala mŕtve telá. Všetci sa zhŕkli okolo tunela aj keď vedeli, že to nebude príjemný pohľad. Elizabeth pomaly otvárala tunel. Každý ostal stáť s otvorenými ustami keď zbadal tu hrôzu. „ „Diabol bol to diabol, zdravý človek to nemôže urobiť, navrhujem, aby sme ju upálili “ neznámy mužský hlas vykríkol z davu.
„Nie to nemôžme“ povedala Elizabeth. „Po tom čo spravila si zaslúži väčšiu bolesť !!! Čo tak ju priklincovať na chladnú mramorovú stenu, ako výstrahu a pre oveľa väčšiu bolesť. Čím viac bude trpieť tým si bude viac uvedomovať čo vlastne spravila. Keď si predstavíte, že by sme ju len upálili, tak bude síce trpieť, ale to nestači za to čo spáchala. Predsalen keď nejete, nepijete viac ako jeden deň už aj to je väčšie utrpenie. A Veličenstvo bude priklincovaná na mramorovej stene bez jedla a pitia viac ako týžden. A práve to jedlo bude len kúsok od nej, no ona si ho nebude môcť dať stane sa to jej nočnou morou. Takže zomrie od hľadu a sama.“ Elizabeth bola na seba hrdá čo vypustila zo svojích úst.
Keď zvony začali odbíjať polnoc Veličenstvo vybrali zo žalára a zaviedli ju pri onú mramorovú stenu. Všetko bolo pripravené, len sa čakalo na muža, ktorý mal Veličenstvu vytrhať nechty na rukých pre väčšiu bolesť. Nastala chvíľa kedy sa začnú nočné mori pre Veličenstvo. Muž ktorý mal vykonať bolestivé strhávanie nechtov prišiel a Veličenstvo ho spoznala , bol to ten neznámy muž, čo obhajoval dievča ktoré malo byť upálené. Vytiahol špeciálne kliešte a posadil Veličenstvo do kresla kde jej zaviazal ruky aj nohy. Začal pomaly prvým nechtom. Keď vytrhal všetky nechty na pravje ruke. Veličenstvo strašne kričalo od bolesti. Chcela to mať čo najrýchlejšie za sebou, tak muž pokračoval a posrtrhaval jej ostatné nechty. Potom ju postavili na stolík a priklincovali jej ruky a nohy. Nakoniec stolík dali preč a po celom hrade sa ozýval strašný krik od bolesti. Ubiehali dni, týždne a Veličenstvo stále žilo. Bola vo veľmi zlom stave a všetko to čo spáchala stále nechcela oľutovať. Sily jej ubúdali a už sama cítila, že ju navštívi smrť. Každý človek jej vičítal, že je Bátorička, alebo diablova dcéra.
„Niesom Bátorička“ vyslovila jej poslednú vetu. Napokon zomrela v strašných bolestiach. Ale jej bezvládne telo nedali preč nechali ho tam !!
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
greenday
30. 10.októbra 2007 13:59
Aj ked mi trvalo dlho precitat tento clanok ale no on je vinikajuci boze ved to je uplne na maderu pribeh ... super fakt no napis este nejaky budem tvoje blogy pravidelne citat lebo teraz si ukazala ze ty vies pisat blogy KRAAAASNY BLOG
Napíš svoj komentár