Objala som kmeň stromu. Mačka popri mne bez námahy preskákala z konára na konár do spleti listov. Mačka, zrazu mi bola jasné, že je to MAČKA a nie kocúr . Mylná pôvodná domnienka. Ladné pohyby a výraz tváre, blýskanie v očiach mladej cicky. Tróni vysoko nado mnou, má prevahu. Šikmé oči svietia v tme.
Pritisla som tvár k vráskavej kôre Veľkého dubu, chladnej na dotyk . Rukami som pevne objala kmeň a nechala prúdiť energie. Starý strom sa na okamih stal strážca mojej duše . Splynuli sme v jedno vedomie. Mačka s egyptskou tvárou, stará ako sám Svet , umocňuje čaro splynutia a vťahuje ma do špirály pulzujúcich častíc. Konáre sa pohojdávajú vo vetre a lístie šumí monotónne a tak nejak plytko.
do toho mačka začne lenivo priasť mačaciu serenádu. Pradie zreteľné vŕŕŕŕŕŕŕŕŕ a konáre praskajú. Mačacie vedomie, tak odlišné od ľudského, sa obtrelo o to moje. Cudzie a neprečítateľné.
Ušlachtilosť, zhovievavosť a možno istá morbídnosť.
Strom to stlmil a upokojujúco zašumel. Pocítila som naplnenie a uspokojená a možno šokovaná novou skúsenosťou, ktorej som celkom nerozumela, lenivo som zapriadla na odpoveď…

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár