Lovecrossed: Je to vôbec možné?

Ako začať, asi tým ako to všetko začalo a ako to bolo pred tým. Kedy si som bola plná optimizmu, radosti a šťastia všade a všetkým som rozdávala úsmev ako sa len dalo snažila som sa ľudí rozveseliť priniesť im trocha radosti do života. Bola som pre nich slniečko a veselá kôpka, vždy som im pomohla keď som vedela a snažila som sa im uľahčovať život ako to len šlo.
V živote ma stretlo veľa zlého. Všetko to začalo maminkinou smrťou, bol to pre mňa obrovský šok a hlavne veľká rana do srdiečka. Nejako som sa s tým popasovala snažila som sa s tým vyrovnať bolo to ťažké, ale zvládla som to aj keď síce občas na to myslím a stále ma to bolí. Môj ocino sa mne a bratovi snažil a ešte stále snaží dať čo najviac, stále pre nás bojuje hoc je to veľmi ťažké. Pamätám si že každý deň mi volával, bo chodí na týždňovky tak ho vidím len cez víkend. Našiel si priateľku všetko bolo v poriadku len akoby na mňa začal zabúdať, prestal mi volávať a cez víkend som rada že ho spoznám. Tatinova priateľka má dvoch synov jeden má 17 a druhý 11 rokov nie sú vôbec samostatný treba za nich všetko robiť nedokážu nič sami sú veľmi rozmaznaný a stále sa do nekonečna hádajú. Zo starším synom mám veľké problémy velice si myslí že ma ľúbi dáva mi neslušné návrhy a snaží sa využiť každú situáciu aby sa ma dotkol, niekedy sa aj bojím spať a radšej sa zamknem. A hlavne teraz keď si môj brat našiel robotu a chodí tiež na týždňovky. Neviem čo si mám doma s nimi počať bez môjho brata od mamkinej smrti som sa naňho veľmi naviazala je to veľmi ťažké. Mám pocit akoby stále strácam najbližších ľudí, rodinu a aj kamarátov.
V láske tiež nemám dvakrát šťastia, stále len narážam na zlých ľudí, ktorý má chcú len využiť a ľúbiť ma vedia len jednu noc. Pomaly prestávam aj veriť v lásku síce ani poriadne neviem čo to je, ale mám s nej len slzy, sklamania, zlomené či vykradnuté srdce a veľmi veľa bolesti a utrpenia. Veľmi si želám aspoň raz stretnúť chlapca ktorý by ma skutočne ľúbil a ja jeho a vydržali by sme spolu dlhšie ako jeden týždeň. V láske som spravila mnoho hlúpych chýb ale kto nie? Asi som moc náročná keď chcem lásku, dôveru, vernosť a kúsok šťastia.
Moje zdravie tiež nie je na tom dvakrát najlepšie. Už keď som bola malinká vtedy mi našli prvú poruchu či chorobu a to takú ktorá mi zasahuje štítnu žľazu, obličky, a maternice čiže budem mať veľké problémy s otehotnením. Tak tiež mi to ovplivňuje správanie bo mám v sebe viacej mužských hormónov ako by som mala mať čiže niekedy sa chovám ako chlapec a v niektorých situáciách tak aj reagujem. Tiež to je aj vidieť navonok že mám viac chĺpkov ako by som mala mať a moc pekne to nevyzerá, ako malej sa mi zato posmievali. Pred dvomi rokmi som šla k doktorovi kvôli kolenu že nemôžem vystrieť nohu a ma poslal za ortopédom kde mi oznámil že mám odštiepené asi centimeter zo stehennej kosti. Po roku som šla na operáciu ktorá mi nepomohla a doteraz mám stým problémy. Keď mi šli operovať koleno tak na predoperačných vyšetreniach mi našli chorú pečeň. Musím kvôli tomu chodiť pravidelne na testy. Niekedy ma to spomaľuje ubúda mi kvôli tomu energia. Ďalej mám problémy s trávením a zo žalúdkom. Niekedy sa mi stane že týždeň nepapám a potom som na práškoch a injekciách. Mám aj dosť problém s tlakom mám ho dosť nízky a srdce ma často bolieva. Teraz nedávno som mala problémy s kašľom doktori do mňa pchali tabletky ktoré mi vôbec nepomáhali. Jeden týždeň som stále chodila na vyšetrenia až nakoniec našli čo to všetko spôsobuje. Bol to pre mňa šok keď mi doktor oznámil že v hlave mi našli niečo ako cystu alebo nádor že to bude treba musieť operovať. Teraz ma už len čakajú samé testy a testy a potom ma pôjdu operovať snáď mi to pomôže. A to nehovorím o mojom šťastí na úrazy každú chvíľu si niečo narazím, buchnem či oškriem stále sa mi niečo deje.
Toto všetko som sa snažila nevšímať ako keby to nebolo nechcela som prijať tú bolesť a utrpenie. Ale teraz to na mňa všetko prišlo zrútil sa mi svet pred očami. Začala som pociťovať strašnú prázdnotu ako keby už nedokážem mať niekoho rada či ľúbiť. Vo mne vrie strašná bolesť až neopísateľná, začala som trpieť ťažkými depresiami a nakoniec to vyvrcholilo seba ubližovaním. Áno je to tak začala som sa rezať vidím v tom vyslobodenie mojej vnútornej bolesti. Snažím sa stým bojovať ale moc mi to nejde pravdu povediac moc sa o to ani nepokúšam. Kamaráti si o mne myslia že som blázon a nadávajú mi a kričia ale so mnou to nič nerobí vôbec si to nevšímam bo som prestala vnímať svet a ľudí už sa ani nedokážem pozrieť niekomu do očí a pomaly strácam úsmev a slová. Ja si to všetko uvedomujem a viem že to nie je normálne ale ja už iné východisko nevidím. Predstavuje to pre mňa kúsok slobody.
Stále sa snažím prísť na to že čo som také zlé v živote spravila keď sa mi všetky tieto veci dejú a asi moja najväčšia chyba bola že som sa narodila.....

Skutočný príbeh

2 0 0 0 0

Komentuj

Je to vôbec možné?

4 komenty k blogu

Horúce!