Už po pár minútach som sa úplne stratila.
Blúdim vo svojich myšlienkach,
bádam po svojich spomienkach.
Ako v strašidelnom lese sa cítim,
iba tie zlé spomienky vidím.
Lístie šuští, konáre praskajú,
rozmýšľam, prečo sa dvaja ľudia toľko hádajú?
Nedávno boli najlepší priatelia,
no zastala z nich iba kôpka nešťastia.
To len pre takú hlúposť,
sa bijú ako psy o kosť.
Bijú sa však iba zlými slovami,
zlej nálady sú poslami.
Priateľstvo si zničili,
zahodili to, o čo sa celý život snažili.
Vytvoriť pevný vzťah,
dôverné priateľstvo mať.
Jeden druhému si verili,
všetky tajomstvá si zverili.
Ich priateľstvo padlo ako domček z karát,
už nemôžu nazývať jeden druhého ,,kamarát“.
Musím ich zmieriť, teraz alebo nikdy,
inak zostanú pohádaný navždy.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár