keď sa tak nenávistne na mňa pozerajú.
Ten chlad z nich priam srší,
ako keď mi na hlavu studený dážď prší.
Jediný pohľad mi spôsobuje na rozume modriny,
bolia ma oči od toľkej driny,
aby som tým modrým očiam unikla,
bez ujmy na rozume vyviazla.
Aj keď sa toho bojím,
o ten pohľad predsa len stojím.
Stále ho vyhľadávam,
Aj keď si slovo STAČÍ dookola pripomínam.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár