..jedna etapa môjho života sa práve skončila .. po 2 rokoch som opäť „single“.. poriadne si to vlastne stále neuvedomujem.. akoby moje srdce nechce uveriť, nechce prijať, nechce nechať a zároveň je podozrivo zmierené.. hovorí sa, že liekom na bolesť z lásky je ešte viac lásky, je na tom niečo pravdy?.. myslím, že niečo na tom bude.. keď sa mi svet zrútil, myslela som, že na nohy sa viac nepostavím.. že sa s tým nikdy nezmierim, ale jednoducho žiť ďalej musím.. nikto sa ma nepýta, či chcem alebo nechcem, proste musím.. všetkého mi je ľúto, je mi bolestivo.. a nie raz mi padne myšlienka na to krásno, čo bolo.. nie jedenkrát mi vypadne z oka slza.. nie raz ma napadne, vrátiť sa.. a stále nad tým premýšľam.. neprešiel ani deň, kedy nie.. všetko mi to chýba.. chýba mi on, chýbajú mi chvíle s ním.. chýbajú mi tie nedorozumenia, tie rozhovory.. jeho hlas i jeho oči a úsmev.. stále ho mám veľmi rada.. no musím sa pokúsiť zrejme zabudnúť, aspoň takto to teraz vyzerá.. neviem, či sa dokážem správať akoby nič medzi nami nebolo.. nedokážem sa správať, že je všetko v poriadku.. ja to jednoducho nedokážem.. zrejme nie som až taká silná.. v tomto som možno slaboch a navždy slaboch budem.. žijem vo svojom „svete“, mám svoj život, .. ktorý je úplne iný.. priatelia, hudba a úsmevy ostatných ma držia nad vodou.. keď už myslím na to, čo bolo – snažím sa myslieť pozitívne.. i keď to všetko bolí, ale tie dni boli krásne a neskutočne veľa mi dali.. v mnohom som sa zmenila a veľa som sa toho naučila a hádam nie však na úkor vzťahu, to by ma veľmi mrzelo.. musím si vziať to dobré a tešiť sa, no i to zlé a poučiť sa.. nezabúdať, že svet nekončí a bude tu pre mňa naďalej.. a buď tu tí, čo chcú ostanú alebo nie.. je na nich ako sa zariadia, ja ich neovplyvním i keby som vedela ako a mohla.. sama si častokrát na sebe uvedomujem, aká niekedy som.. nespoznávam samú seba.. snažím sa pôsobiť silno a nebojácne.. chodím so skloneným zrakom, nepozerám sa na ľudí a snažím samú seba chrániť.. ale vždy sa podarí niekomu preniknúť, možno nie do úplného kútika môjho srdca ale vždy sa tam časom dopracuje.. a možno tomu bude i teraz tak.. dúfam však nikomu neublížim ničím, čo teraz robím.. najprv by som však mala nájsť samú seba a zistiť kto vlastne som a čo chcem.. lebo mám pocit, že sa zmietam medzi viacerými svetmi, názormi, postojmi a ľuďmi.. každý niečo chce, každý očakáva niečo a ja neviem, či každému dám to, čo potrebuje a to, čo očakáva.. pokúsim sa svoj život žiť najlepšie ako viem so všetkým, čo mi prinesie.. a hádam bude čas ku mne milosrdný.. a ukáže mi, čo je najsprávnejšie..

 Denník
Komentuj
 fotka
janulka3112  27. 11. 2008 15:37
a ja ti budem držať palce, aby sa tak čoskoro stalo. Rozchody sú bolestivé a nechci hneď aby si na všetko zabudla. Dva roky je viac ako týždeň či mesiac... za dva roky spoznáš dobré, zlé, vieš sa pohádať. Poznáš mimiku, gestá, neresti a úchylky... takže verím, že to, čo si stratila nie je len tak, že sa "nič nestalo"... čas všetko utrasie, ale nie hneď...
 fotka
miuska26  30. 11. 2008 13:50
vsetko niekedy musi skoncit..ale vzdy sa zacina nieco ine, lepsie a mozno krajsie..tak hlavu hore
Napíš svoj komentár