.. čím ďalej tým viac si uvedomujem, že som niekto úplne iný - som iným človekom, ako som kedysi bývala.. už teraz to vidím i ja sama na sebe...kedysi som to tak nepociťovala ale teraz je to zreteľné mne samotnej, , som utiahnutá, tichá, skrývajúca sa... nemám potreby niekomu niečo ako kedysi rozprávať a vykecávať sa..keď sa spýta, kľudne... nebaví ma niekedy trápiť sa s niečím, čo nemá absolútne význam... a nebaví ma hádať sa.. už nie, , už radšej jedným uchom dnu - druhým von, , veď prečo si kaziť pekný deň? ? ... som akoby človek, ktorý už moc neprejavuje záujem o iných... a som i rada, ak iní neprejavujú záujem o mňa... mám pár priateľov a to mi stačí... zrejme tých, čo som mala - strácam, , a ani neviem ako... čoraz viac si proste jedným slovom povedané "nerozumieme"... dokážeme sa pochytiť skrz úplne banality.. a zrejme sú to niekedy až také banality, že nemám chuť to ani riešiť... proste nezáujem, nula bodov... pokiaľ nie som s niekým, koho ozaj dobre poznám, , , cítim sa divne, som tichá a nevydám ani slovka, , , čo sa to preboha deje? ? ? .. ja tomu nerozumiem... a začínam čoraz menej osobám veriť, , , okruh ozajstných priateľov sa zmenšuje a tých, s ktorými sa nehádam už môžem spočítať na jednej ruke, , , tí jediní a praví, tých je málo a za tých som vďačná ako nikdy.. nedám si ich za nič a iba pri tých som taká, akou ozaj som, , poviem im, čo ma trápi, , vypočujú ma a ja si nechám poradiť.. hm, takýto život ja teraz žijem... možno nechodím v čiernom, ako kedysi.. a za to vďačím jednému človeku, ktorého slová pre mňa znamenajú veľa.. a nikoho iného okrem neho k sebe proste nepúšťam, iba jeho ako svojho ozajstného priateľa..zrak sklopený stále mám a nepozerám ľuďom do tváre, keď v meste popri nich prechádzam, , , strašne som sa zmenila... moju pravú ozajstnú tvár pozná zrejme iba veľmi málo ľudí... a počet tých, čo mi prestanú rozumieť bude rapídne narastať... ale čo už, i taký je život...

 Denník
Komentuj

6 komentov k blogu

1 
fotka
skippik  18. 3. 2009 19:25
no pekne to je a mas pravdu..aj ja postupne zistujem ze som trocha iny ako som bol..a tiez stracam kamaratov
2 
fotka
atarniss  18. 3. 2009 19:38
ale zmenila si sa k lepšiemu, nie?

ja sa vždy hádam len s tými, na ktroých mi záleží, názor ostatných ma netrápi...
3 
fotka
romika  18. 3. 2009 20:06
má neskutočnú pravdu...viem aké to je, pretože akurát teraz strácam aj a svojich kamarátov...ak sa to dá nazvať...a to všetko len preto, lebo mi závidia moje šťastie...ja to banálne...naozajstný kamaráti sa zas so mnou tešia... a preto aj tak strašne za nich ďakujem....
4 
fotka
carowna  18. 3. 2009 20:55
presne viem ako ti je ... také niečo mám aj ja teraz
5 
fotka
postelny_svab  19. 3. 2009 08:58
Chápem ťa..podľa mňa to nie je zlá zmena.Aj ja ňou prechádzam ..presne týmto istým.A nejak ma to nezarmucuje beriem to ako pozitívum.ľuďom veľmi neverím.Priateľov mám málilinko.Človek ktorý ma ako tak pozná je len jeden/jedna

A prečo je zlé byť tichý?Ticho pomáha premýšľa...sústrediť sa viac do seba nahliadnuť.Myslím že každý si prejde niečím podobným aspoň raz vo svojom živote
6 
fotka
elwinko  20. 3. 2009 18:07
na jednej strane sa človek maskuje pred ostatnými, ale na druhej strane to nie je veľmi dobre....
Napíš svoj komentár