„Mami! Mami! Mami!“ kričala som na mamu, keď som mala osem rokov.
„Áno, zlatko?“ opýtala sa ma mama. Pribehla som ku nej a ťahala ju za ruku. „Čo sa deje, miláčik?“
„Mami... stala sa mi taká zvláštna vec. Vedela som prečítať Sarahine myšlienky a ona mi povedala, že som blázon a celý deň sa mi všetci vyhýbali.“
A to bol len začiatok. Moje priznanie Sarah mi priviedlo veľa problémov:
Po 1. Stala som sa terčom posmechu, ohovorenia a vyhýbania sa.
Po 2. Totálne som sa zmenila. Začalo sa to tým, že sa zo mňa stala čierna ovca... A k tomu sa potom pridala aj ocova smrť, dva roky po tom čo sa ukázali moje schopnosti. Oco zomrel v Iráne. Bol vojakom s povolania. Od tej doby som už nebola to malé neviniatko, ktoré sa hnevalo pre hlúposti, počúvalo Sarahine ohovárania, bolo nešťastné, keď nemalo to čo ostatný v triede atď. Stala som sa zo mňa baba, ktorá sa o nič nestarala a mala všetko v paži a totálne sa odlíšila od ostatných, nielen správaním, ale aj oblečením a hudbou a všetkým...
Po 3..... Stala sa zo mňa čierna oca triedy, ale aj rodiny. Nikto okrem mojej sestry a starej mami a Taylora (aj keď Taylor bol môj kamarát, ale nie hocijaký. Bol ako môj brat). Aj ocko ma miloval, lenže.... Mama začala piť a tak som sa pre ňu stala problémová a neschopná. Kričala po mne, stále sa so mnou hádala a všetko mi vyčítala. Ako by to nestačilo začala aj fajčiť. Fuj, hnus! Ach, bože... od života som vtedy dostala poriadne facky. Aj teraz ich dostávam, no teraz je to iné....
1. skús dávať odseky s entrom, číta sa to lepšie (čisto osobná preferencia, dá sa to aj takto)
2. skús písať bez toľkých "..."
3. aj na úvod by bolo fajn napísať niečo trošku dlhšie, trošku to rozviesť aby to zaujalo čitateľov lebo zatiaľ na mňa pôsobí tvoja hlavná postava ako taká typická hrdinka tínedžerských románov (ale nie je až tak ľahké napísať dobrú ženskú postavu
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
2. skús písať bez toľkých "..."
3. aj na úvod by bolo fajn napísať niečo trošku dlhšie, trošku to rozviesť aby to zaujalo čitateľov lebo zatiaľ na mňa pôsobí tvoja hlavná postava ako taká typická hrdinka tínedžerských románov (ale nie je až tak ľahké napísať dobrú ženskú postavu
píš ďalej. uvidíme čo sa z teba vykľuje