Príjemné jarné počasie ju stále veľmi potešilo. Prvé, čo ráno spravila keď vstala bol pohľad na východ slnka pri ktorom nevnímala dianie okolo seba. Vychutnávala si ten neopakovateľný úkaz a cítila ako jej silno srdce bije. Podvedomím sa hrala s prsteňom, ktorý jej podaroval jej milý keď odchádzal. Stále mala pred očami ten jeho výraz keď sa lúčili. Nikdy nezabudne na jeho slová, sladkosť jeho pier a vôňu jeho tela. Každú sekundu čo boli spolu prežívala tak sladko a jemne. Hľadela ako slnko vychádza i zapadá, pretože si sľúbili, keď nebudú spolu tak aspoň takto si zaspomínajú na chvíle plné vzrušenia, nehy a lásky. I keď bol preč len pár dní jej to pripadalo ako zopár trpkých rokov bez neho. V jej srdci bola veľká nádej, že sa vráti skôr, no mohla iba čakať....čakať. Často spomína ako jej vravel : Moje srdce k Tvojmu srdcu to je cesta jediná, pribudne i tretie srdce keď už budeš mamina. Až jej slzy líce pokropili. Bezhraničnosť jej lásky k nemu nemala konca- kraja. Ona ho poznala najlepšie. Úplne mu dôverovala i naprieč tomu, že rád nadvezoval nové priateľstvá. Po chvíli, čo sledovala východ slnka si šla uvariť čaj. I ten jej pripomínal jej macinka. Kam sa pozrela, videla len jeho. Po roku, čo odišiel bolo v jej očiach vidieť beznádej a bezhraničnosť jej lásky k nemu. Ich láska bola opojná kým neodišiel. Sľubovali si a pevne verili v to, že keď sa vráti bude všetko tak ako to boo predtým, než odišiel. Často si myslela , že má neporiadok v mysli, čo bola pravda pretože to bol veľký súboj citov s realitou. Často chodievala na miesto ich posledného stretnutia. Pred očami mala obraz ako si užívali sex a mnoho iných vášnivých vecí. Jeho nežné dotyky na miestach , ktoré len on dobre poznal ju privádzali do nepríčetnosti. Jej slastné výkriky vzrušenia do dovádzali k ešte odvážnejším činom. Také vzrušenie nikdy predtým necítila. Viedlo ju to k totálnemu vyvrcholeniu. Bola s ním šťastná, no odkedy je preč je to pre ňu veľmi ťažké. Bez jeho bozkov mala tak suché pery a prázdne srdce. Bez jeho slov ju to hrobové ticho zabíjalo. Prešli 2 roky a on sa neozval. Pomaly strácala nádej, bola zúfala no ich láska boa natoľko silná , že stále naňho čakala ako mu sľúbila. Neustále a netrpezlivo čakala na poštára, no ako obvykle jej len odvrkol. Bola smutná. Po dlhom dlhočiznom čakaní niekto zaklopal na dvere. Rozospatá iba v priesvitnej blúzke , ktorú jej na Valentína podaroval jej milý šla otvoriť a koho tam nevidela ?!
AHOJ Macinko môj milučký, kde si tak dlho bol? Celý večer jej rozprával čo sa dialo , príbehy a zážitky pokiaľ nezaspala v jeho náručí...to be contibued

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
lovestory17  15. 2. 2008 19:29
chrustik....necem na Teba cakat tak dlho, dobre? milujem Ta a bolo to krasne....
Napíš svoj komentár