Deň,kedy som zistila,že ani extra malá noha Popolušky vám nezabezpečí doživotné šťastie ...

\"Štipni ma nech viem, že sa mi to nesníva.\"
Zasmiala som sa lebo som nechápala.
\"Stále neverím, že si tu a so mnou.\" Sedeli sme na gauči a len tak kukali na môj obľúbený klip od P!nk.Poznáte však ten pocit,keď niekde ste a vlastne nerobíte nič výnimočné,no cítite sa predsa inak? Sedela som tam,kukala na Pink,pokukávala naňho a vo vnútri sa mi rozlial taký zvláštny pocit, že presne tu teraz mám byť a nič a nikto mi už nechýba.


\"Dúfam,že Dinozzo dnes nezomrel,veď Kate kvôli nemu plakala ! \"
\"Niee nemohol umrieť .. .síce v seriáloch sa to často stáva,že umrie jedna z hlavných postáv.A nech mu už Kate povie,že ho ľúbi,veď to je predsa každému jasné!\"

Usmiala som sa,vedela som,že Dinozza a Kate z NCIS prirovnáva k nám dvom.

\"Skutočne ? To, že sa ešte vkuse podžubávajú neznamená prítomnosť potláčaných citov ,\" so smiechom som sa snažila dať ho dolu,aj tak sme však obaja vedeli,o čom sa točí.

Jeho pes nedočkavo krútil chvostom,no keď zistil, že požadovanej pozornosti sa nedočká,ľahol si na sneh a ticho nás pozoroval.

Boli sme snáď všade ! Šľapali sme v \"navhodnejšej\" obuvi po skalách a klzkom snehu, ukázal mi výhľad, na ktorý by sa dalo pozerať vkuse aj hodinu a ešte by vás to neunudilo. Chytal ma, keď som padala(symbolika ? ), držal ma za ruku, keď som terén nezvládala a ja som mu za \"odmenu\" vravela ako ho neznášam.

\"Čo ti je zas smiešne ? \" s polourazeným polosmiechom som sa polovážne pýtala na vopred známu odpoveď.
\"Tie tvoje malé nooooožky,\" pustil zo mňa rehot.
Zložila som ruky vbok a spustila:
\"Popoluška mala tiež malé nohy a dopomohlo jej to k doživotnému šťastiu ! \"
\"Ako vieš,že doživotnému ? Nevieš predsa ako to medzi nimi skončilo.Čo keď ju podvádzal ? \"
\"Nepodvádzal ! Veď sa povedalo : a žili šťastne až kým nepomreli.Tak ? \"
\"to sú len dristy,ktorým majú uveriť malé deti a ... ty.\"zase s veľkým pobavením sledoval moju okato nervóznu reakciu.

Nikdy by som si nemyslela, že bude existovať niekto, s kým dokážem byť vkuse (takmer) 6 hodín a stále bude o čom kecať, na čom sa smiať, vždy sa nájde dôvod použiť na druhom hrané násilie a tým mu vyjadriť ten najúprimnejší záujem.

\"Počúúvaj ... my keď sa raz vykecáme a minú sa nám témy,čo potom ? confused:"
\"Silne pochybujem o tom, žeby sa mi niekedy práve s tebou témy minuli ... \" Jedna z najkrajších vecí, čo mi kedy povedal ! Ale nie podceňujem ho

Keď som sa šmykla po xy-krát a on ma zase chytil (nie nerobila som to naschvál,ono to samo tak ide ),utrúsila som : \"Na pomaturitnom budeme mať o čom kecať a na čo spomínať confused:"
Zvážnel ... pozrel mi do očí a povedal: \"Dúfam že nie my dvaja budeme na pomaturitnom stretnutí spomínať .. ale my dvaja spolu budeme hovoriť ostatným ! My dvaja si budeme každý týždeň hovoriť, čo máme nové, dobre môžeme aj občas pospomínať ale ... nedopustím niečo také ako kontakt len počas pomaturitného, s tým sa rozlúč.\"

Nemo som naňho hľadela, bol to jeden z tých momentov, kedy ma udivoval svojou rozhodosťnou, úprimnosťou a priamosťou a stále vedel použiť tón akoby vravel o počasí. A vtedy mi napadlo ... Kde zas nastala chyba v systéme, že ani ja si už svoj život bez neho neviem predstaviť ? Nešpecifický, nekonkrétny, záhadný pocit potreby toho druhého - nie jeho pier ani objatia ani hlasu bla bla ... ale prítomnosť jeho smejúcich sa očí, suchých vtipov odkukaných z videí na youtube či akési nevyjadrené a zatajované chcenie, aby bol ten druhý jednoducho šťastný. Prehnané ? Potom je celý môj život prehnaný ! Je mi jedno, že máme 17 a život pred sebou Je mi jedno, že v živote stretnem mnoho mužov a každý bude iný ... Je mi jedno, že možno veta \"bolo by krásne keby sme boli spolu až do smrti ... hoc aj ako kamaráti\" je možno nesplniteľná.

Tak ako sa nikdy nedozvieme, ako to s Popoluškou vlastne ozaj skončilo, všetkým nám ostáva dúfať, že \"žili spolu šťastne až kým nepomreli\" sa stalo skutočnosťou.

 Denník

3 0 0 0 0

Komentuj

13 komentov k blogu