Nejde o to kde, ide o to s kým ... ide vlastne o to, že s tebou :)

Všetko to začalo vetou : "Nemáš servítky ? "
Úsmev sa mi z tváre stratil a prišiel sklamaný výraz s odpoveďou: "Jasné."

Jednoducho, začiatky sú ťažké Ale to sme ešte nevedeli, čo príde potom

Z obyčajného spolužiaka, čo na mňa pokukoval cez hodiny sa z teba vykľul chalan, ktorý ma vždy vedel neskutočne vytočiť. Chalan, ktorý si zo mňa robil srandu pri každej príležitosti, no pri najmenšom náznaku mojej urazenej tváre nahodil psie vystrašené oči, čo ma vždy tak bravúrne obmäkčilo. Pravda nikdy som ti to nedala najavo, už to by len tak chýbalo, aby si zistil, čo na mňa platí

Po nejakom čase si však vystúpil z radov školských lavíc a hrdo si sa zaradil medzi tých ľudí, ktorých som s radosťou považovala za cennú súčasť môjho života. Aj keď si mi často nerozumel, čo ti však nevyčítam, ono je to totiž dosť ťažké Našiel si si spôsob, ako neriešiť moje maniere a nebrať si k srdcu všetko, čo ti poviem. Prišli časy, kedy som si nevedela predstaviť deň bez našich dlhých telefonátov - ak budem mať rakovinu, je to tvoja vina, len aby si vedel Časy, kedy si mi povedal "Postav sa k oknu a pozri na mesiac," a potom " teraz sa naňho totiž pozeráme spolu." - jednoducho časy, kedy ani moje tučné ego nevedelo, čo povedať. Samozrejme eufória opadla, keď si mi po roku povedal, že si to odkukal z nejakého filmu

Boli však obdobia, kedy som voči tebe necítila takú blízkosť čo predtým ... Chcela som byť sama alebo jednoducho len s inými ľuďmi. Nikdy som ti to celkom neobjasnila a ani nepovedala to, čo poviem teraz : prepáč. Nemal si to so mnou ľahké a ja som ti to nijak neuľahčovala. Občas sa samej seba pýtam, ako dopekla je možné, že sa so mnou dokážeš ešte rozprávať Pozrieť mi do očí, nepovedať nič a mňa nechať v tom blbom pocite, že ty vieš niečo čo ja nie Neznášam to a ty sa na tom bavíš.

Stále si tu však pre mňa a ja nechápem. Možno to je tým tvojím skvelým srdcom, ktorého efekt občas skazí "náhodné" štipnutie do zadku či blbá narážka, provokovanie cez hodiny a moja nesústredenosť - musím to predsa zvaliť na teba

Zmenil si sa - a možno si taký istý, len ja som bola predtým tak slepá, že som nevidela tvoju osobnosť. Pritom si bol pri mne vždy, tak ako nikto iný. Je to normálne ? Ja, čo má vždy trefné poznámky na druhých, čo si všíma okolie a samozrejme neomylne a objektívne ho hodnotí ... (Cíťte v tom iróniu prosím) ...

Niečo mi však muselo spadnúť na hlavu alebo len jednoducho ... som otvorila oči.A uvidela teba. Čiže to máš to isté

"Ja som ti len vrátil, čo si mi povedala. Že s kapucňou na hlave vyzerám lepšie ako v skutočnosti."
"Čosiii to fakt ? To bolo dobré Ako keby som to ani nie ja povedala ."
"No hej,bolo to vtipné - to ako keby si ani nie ty povedala."

Vie ma niekto vytočiť do nepríčetnosti tak ako ty ? Nevie
Vie mi niekto z očí vyčítať zlú náladu tak ako ty ? Pochybujem ...
Vie mi niekto tak rýchlo odpustiť chyby a s úsmevom ma vziať späť ? Vylúčené ...

Pre to a ešte pre mnohé ti ďakujem, priateľ môj, za to, že si, tu pre mňa, za to že ma trpíš a za to že ma ... meníš na lepšieho človeka (o čom pochybujem, že vôbec vieš ).

Ja si to už nejako neviem bez teba predstaviť ... ak odídem, budeš mi chýbať. nikdy na teba nezabudnem. Mám ťa rada ako koňa ! Nie, viac Nehovorím to často, tak si to zapamätaj (tak skoro to odo mňa počuť nebudeš )

Jednoducho som rada, že ťa mám

 Vyznanie

6 0 0 0 0

Komentuj

9 komentov k blogu