"Veď preboha už niečo povedz,hocičo !" Chladný vietor mi nepríjemne zaliezal pod mikinu až ma striaslo,vtedy to však bolo nepodstatné.Ticho som tam stála,vietor mi divoko rozfukoval vlasy preč z tváre a čakajúc som naňho hľadela.Po líci sa mi skotúľala malá,nenápadná slza.Rýchlo som otočila hlavu,vždy som si dávala veľký pozor na to,aby ma nikto nevidel plakať.A on nebol výnimkou,bol výnimkou v mnohom,ale v tomto nie.
Na zem padlo veľa hnedých a žltých listov,necitlivo rozfukovaných zimným vetrom,kým som sa konečne pohla.Jeden z listov mi svojimi piruetami pristál na hlave.Vzala som ho do ruky,hodila ho na zem a kopla som do najbližšej hŕby listov.Všade naokolo boli samé popadané listy,znervózňovalo ma to.
Pomaly som si však sadla na zem do tureckého sedu.Nevnímala som neutíchajúce zimomriavky ani chlad na celom tele.Slzy už bolo zbytočné zakrývať,po tvári sa mi rinuli jedna za druhou.Chcela som mu povedať ešte toľko vecí,no vedela som,že teraz by to bolo už zbytočné.
"Chýbaš mi,chýbajú mi naše rozhovory,naše ... všetko,"povedala som takmer nečujne.Čoraz silnejší vietor mi nepríjemne bil do tváre,no bolo mi to jedno.Mala som pocit,že pre mňa už nič nie je dôležité.
"Prečo si mi to spravil,verila som ti veci,ktoré iným nie.Čo také som ti spravila,že si bez vysvetlenia odišiel ?"
Chladný vietor bol jediný,ktorý sa so mnou rozprával.Kričal na mňa,kým som si na hlavu nedala kapucňu,vstala som,vytiahla som z vrecka náramok,ktorý mám od neho a hodila som ho na zem.
"Navždy priatelia ? ... "Bolo mi to ľúto.V hlave sa mi ako film premietali všetky naše spoločné chvíle plné smiechu presne vyvážené tým plným tichom,kde jeden ani druhý nemusí nič vravieť.Obaja sme vedeli,na čo ten druhý myslí.
"Toto ti nikdy neodpustím,"otočila som sa a šla som preč od jeho hrobu už vtedy vediac,že sa raz vrátim s úprimným prepáč.No vedela som aj to,že to nebude skôr,kým sa nezmierim s tým,že tu už nie je.Nevedela som kedy.Vedela som,že raz ...
Vymyslený príbeh
Komentuj
3 komenty k blogu
1
kikushek
16. 11.novembra 2008 09:23
ach joj tho bolo prekrasne
2
ach,vždy ked niekto niečo dobré napísš alebo spieva,čokoľvek tak mi nabehnu zimomriavky a to sa momentálne teraz stalo,je to veľmi pekné
3
dojalo ma to... úplne som sa do toho príbehu vžila a cítila tak ako tá vymyslená hrdinka...
Napíš svoj komentár