Príchod do školy je takmer vždy rovnaký.
-No čo,Veruško,naučená?
Odpoveďou je flegmatický úsmev práve zobudeného slniečka pri ktorom je hneď každému jasné,čo je vo veci.Nie nie na ničom nefičím,aby sme sa nechápali zle
Polohu v lavici veľmi nemením,rukou podopreté zdeformované líce nemení formu 45 minút a ja rátam minúty do zvonenia(alebo bundy na vešiakoch,podľa nálady).
-K tabuli príde ...
O-ou - myslím si,asi mi už odbilo.V duchu vyjednávam s možno existujúcimi vyššími mocnosťami,že keď ma teraz nevyvolá,fakt budem k biole pristupovať s rešpektom.
-Tomáš !
Aaaaa jes,zas biolu týždeň neuvidím
Na dejepise mi až tak do smiechu nebolo,či práve naopak ?
-Takže Veronika nám príde porozprávať niečo o živote Žigmunda Luxemburského,keďže sa určite učila,všakže ?
No toľko optimizmu naraz a to som k nej ešte ani nedošla.To bude štyrec jak nič,myslím si
Vedela som,že jeho manželka mala dvanásť,keď sa vydávala,že bol neobľúbený,povedala som všetko(dokonca ešte aj to,čo pravda nebola)s udobrujúcim úsmevom,že omáčky z hodiny budú stačiť.
-Jeho otec sa volal ?
-Hmmmmm ....
-Porazení Turkami bol v bitke pri ?
-Uuuuhm ....
-Konflikt s husitmi viedol v rokoch ?
-Heh
-Veronika,je síce pekné,že ma počas hodín počúvaš teda ... aspoň sa tak tváriš ale dejepis sa treba aj učiť,hlavne ho tvoria roky a mená.
-Trojka ! No úspech si myslím
Doma to už tak veselé nebolo(odhliadnuc od toho,že som s farbou von vyšla až o týždeň),no na moje veľké prekvapenie mama nebola naštvaná,začala sa smiať.
-Veronika,myslela som si,že si už natoľko psychicky dospelá,že sa dokážeš poučiť z vlastných chýb ... čo znamená nenechávať všetko na polročné opravovanie ..
A s týmto odišla.Tak neznášam,keď majú mamy pravdu!Hovorím,akokeby som ich mala šesť no povedzme si úprimne - jedna úplne stačí.Zamyslenú ma tam nechala sedieť ďalej pozerajúc Špiónky.
-Ideš von ?
-Neechce sa mi Veruš fakt ...
-Čo robíme dnes ?
-Dajak nemám náladu ...
-Hej,aj mňa akosi prešla
No čo vám budem hovoriť,radosť žiť môj život Deje sa všetko a vlastne nič,no výsledok je stále ten istý ... že sa na všetko vykašlem a pomaly ani samu seba nespoznávam.Nosím masku niekoho,koho vôbec netrápi,čo sa deje okolo dokonca - čo sa deje s ním.Nejako prestávam vnímať,že vo mne ostalo niečo z mojej starej osobnosti,ktorú ľudia mali radi pre jej smiech,spontánnosť,otvorenosť,úprimnosť a rozdávajúcu energiu.Ja však viem,že som nič z toho nestratila.Akurát mám pocit,že sa takto ukazovať svetu nemá význam,pretože nie som s tými správnymi - a možno je čas vrátiť sa späť tam,kde som mala svoje ideály a ľudia boli ochotní ma počúvať.Tam,kde neboli všetci tak sebecky zahľadení do seba a svojich teatrálnych,pre mňa bezvýznamných a povrchných vzťahov,vrátiť sa späť tam, kam patrím.A tu,kde som teraz,to určite nie je.
Je to možné?
Komentuj
Komenty k blogu
1
noirtrou
8. 11.novembra 2008 20:14
Ono to pride..tí spravni ludia to spravne miesto ten spravny smiech pre malickosti..Je to teraz ine ale pubertou treba preskat ja ti v tom pomozem aaa este vela vela ludi len treba otvorit oci aby si ich vedla seba videla..
3
pekný blog o všednom dni... myslím, že si jedna z mnohých, lebo väčšina z nás má podobné prežité dni, myšlienky... a s tými priateľmi je to tak: Pokiaľ chceš, aby boli pri tebe, tak budú, ale ak si vsugeruješ, že nikoho nemáš, tam sú, ale ty ich nechceš vidieť... ...
4
že sa na všetko vykašlem a pomaly ani samu seba nespoznávam.
Suhlasim s vyssie uvedenym komentarom, ak nieco odsuvas nepride to a nebude sa vtrepavat do pozornosti o to viac ak su to tvoji priatelia s velmi znamymi povahami a teda s velkou davkou hrdosti.
Mame ta radi, len by si si to sem tam mohla vsimnut, keby si nebola zahladena do teatralnych predstaveni videla by si mozno viac, ved napokon aj ty sama tvrdis ze jedine co hras je divadlo ...
Vcelku pekny blog , hoc mi prislo luto a krivdilo sa mi .. ale verim ze toto obdobie treba len pretrpiet
Suhlasim s vyssie uvedenym komentarom, ak nieco odsuvas nepride to a nebude sa vtrepavat do pozornosti o to viac ak su to tvoji priatelia s velmi znamymi povahami a teda s velkou davkou hrdosti.
Mame ta radi, len by si si to sem tam mohla vsimnut, keby si nebola zahladena do teatralnych predstaveni videla by si mozno viac, ved napokon aj ty sama tvrdis ze jedine co hras je divadlo ...
Vcelku pekny blog , hoc mi prislo luto a krivdilo sa mi .. ale verim ze toto obdobie treba len pretrpiet
Napíš svoj komentár