Smutné, ale presviedčam sa o tom deň čo deň. Chcem veriť, ale nevládzem.
O to horšie je, keď za nožom vrazeným v tvojom chrbte stojí vlastná rodina. Apropo rodina... Tak tú už nemám. Postupne som nútená vymazávať zo svojho života ľudí, ktorí mali stáť po mojom boku a viesť ma na ceste životom, kedy mám dostávať rany od cudzích. Lenže stalo sa a rany prišli z vlastných radov.
Čo dokáže spôsobiť smrť starých rodičov... Rozhádať celú rodinu o to posledné čo po nich zostalo, hoci to posledné by mali byť spomienky. Lenže pred nimi je ešte niečo. To, čo láka všetkých pozostalých... To najdôležitejšie... Majetok!
Bohužiaľ aj v mojej "rodine" (bez úvodzoviek to už ani nejde :"( ) vyšli skutočné charaktery jej príslušníkov na povrch príliš neskoro. Po smrti. Kým dedo žil, o jeho dom sa viedla tichá vojna. Teraz tí, čo už dostali jeho polovicu domu, sa s tým nevedia uspokojiť. Majú svoj dom, polovicu druhého a druhú polovicu dostanú keď zomrie aj babka, a pravdupovediac nemá od toho vďaka nim ďaleko. Tiež zdedili veľký sad, keďže bývali spolu na jednom dvore. A k ich dvom autám im chýbalo ešte tretie, a leží im v žalúdku, že sme ho dostali my, čo sme nemali žiadne. Áno, je to obrovská tragédia keď tí, čo majú všetkého dosť, nedostanú ešte viac. To je dôvod pre začiatok naozajstnej vojny.
Peniaze a majetok nie že kazia charakter ľudí, práve tieto veci ho konečne dostanú na povrch!
Načo by sa niekto usiloval zarobiť čo najviac, aby poskytol svojej rodine to, čo chce. Je hlupák ten, čo nepočká do smrti tých, po ktorých bude dediť! Je to predsa jednoduchšie ako si zbytočne drať ruky a je oveľa pohodlnejšie prísť na hotové.
Nechcem sa hrať na moralistku, ale je normálne keď tí, čo sľubovali, že sa na staré kolená o svojich rodičov postarajú (preto si postavili dom na jednom dvore), teraz robia všetko preto, aby sa zbavili aj toho posledného? Babka ostala sama. V jej veku a zdravotnom stave sa s tým dá už len ťažko naučiť žiť. Potrebuje celodennú opateru. Ťažko sa jej chodí a hocikedy s ňou spadne. Už tak prišla k pár škaredým ranám. A jediné čoho sú oni schopní, je poslať v noci svojho syna lomoziť po celom dvore, klopať jej na dvere, na okno a tým ju v noci v strachu donútiť ísť k tým dverám a pozrieť sa čo/kto to je !!! Jej psychický stav sa rapídne zhoršuje a práve o to im ide! Už zabúda. Nepamätá si mená ani koľko peňazí má doma v trezore. A kto to samozrejme využíva? Čiou zásluhou odtiaľ denne mizne 100€ ? Ťažká otázka...
S ich dcérou - mojou sesternicou som vždy vychádzala najlepšie. Hovorila som jej snáď všetko. O mojich láskach, o plánovanom úteku do vedľajšieho štátu za vtedajším priateľom. Nebolo v tom žiadne riziko, jedine neprajnosť mojej matky a ona to dobre vedela. Musel sa odsťahovať, ja som musela ostať tu, ale nedokázali sme sa rozísť a takto som chcela byť o čosi dlhšie s ním. Bolo mi čudné, že sa o tom mama dozvedela, lebo moje kamošky nepoznala... ale žeby to povedala MOJA sesternica ? To snáď nie... Ale zopakovalo sa to a ja som si tým už bola istá.
Jediné čo som nedokázala pochopiť - ako to, že sa mi po tom všetkom mala odvahu pozrieť do očí a tváriť sa, že sa nič nestalo ?!! No dobre, naučila som sa s tým žiť a dávať si pozor na ústa. Lenže aj to je zbytočné...
Keď z teba závistlivci nedokážu dostať to, čo potrebujú, jednoducho si niečo vymyslia.
A práve to sa dnes stalo. Stretla sa celá rodina aby sa dohodlo čo a ako s peniazmi po dedovi... celkom slušný balík. Ona tam nebola. Šla nakupovať s ďalšou sesternicou, aby mala čas a príležitosť poštvať ju proti ostatným. Samozrejme, ako už býva zvykom, najviac si to odserú práve tí, čo tam vôbec nie sú, do ničoho sa nestrajú a žijú si svoj pokojný život pomimo. Teda ja. Téma "Ja a moje vzťahy so ženatými mužmi". Keď mi mama vravela čo tam o mne jej rodičia nahučali ostatným... doslova mi padla sánka. Až sa mi zastavil rozum nad tým, čo je schopná si vymyslieť jedna závistlivá kurva !!!
Ja! že som mala vôbec niečo so ženatými mužmi !! Ja! čo z duše nenávidím ojebávanie a duplom nie v manželstve !!! Ja! som tá, ktorá vždy keď prišla domov, si musela dávať pozor na ústa aby sa pred ocom neprekecla, že jeho manželka, moja matka bola s iným... a ja som bola zastierací manéver... pre toto mala moja matka deti...pre nič iné... ale to je na iný článok. Ja! som musela žiť už od základky dva životy, aby sa naša "dokonalá rodinka" nerozpadla!
Ale áno, ja! som tá, ktorá bude rozbíjať ďalšie rodiny ženatým mužom !!!
Tak toto naštve! O to viac, keď to výjde z úst človeka - rodiny = sesternice = kamošky, ktorej som verila! Tiež sa mi potvrdilo, že so všetkým s čím som sa jej zdôverila a verila, že to ostane len u nej, moje najväčšie tajomstvá a veci, ktoré by mali ostať len v pamäti dievčat... so všetkým utekala hneď za mojou matkou pretože my sa v trvalom bydlisku ("doma") rozprávame len keď treba niečo kúpiť. Všetko čo poviem mame beží povedať svojmu Jebovi (akože "priateľ") a ten, keďže sa nenávidíme, všetko prekrúti a roznáša ďalej. To je dôvod, prečo v trvalom bydlisku nemôžem dvíhať telefón.
Ako sa spomína v jednom tracku: "Neverím nikomu, never ani ty mne, ver len sebe samému a svojej rodine! ... škoda len, že to nemôže platiť doslova. Tak verím len sebe! A už NIKTO ma nepresvedčí, že sa dá veriť aj niekomu inému a určite nie rodine, pretože v nej sa pri dedení prejavuje najväčšia závisť, kedy sa aj z krvi stáva len voda... Skôr či neskôr ťa ojebe každý ! Je dobré mať to na pamäti v každej situácii.
Otec mi zomrel keď som mala 17, matka pre mňa už neexistuje a týmto dňom strácam aj rodinu!
Som sirota, zdravím!
Pomaly si však začínam zvykať...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
Nechcem písať, ako ťa ľutujem a tak, lebo by mi to trvalo hodinu a i tak by ti ti to nepomohlo.
Vyjardené skvele, no vždy je v živote niečo, z čoho sa oplatí tešiť. Napísala si, že neveríš ničomu.