Žijúca starká ide mať sedemdesiatku.
Ja mám však strach.
Čo budem robiť keď zomrie?
Bude to druhá hlboká rana do srdca?
Alebo tretia?
Štvrtá?
Starkú si pamätám a vždy aj budem ako usmievavú pani
s dobrým srdcom.
Bude sa naveky cítiť ako v spánku.
Prajem jej krásny zvyšok života a nech je naveky zdravá a šťastná.
Toto je strach.
Moju smrť si predstavujem ako prepadnutie, alebo pád z výšky.
Väčšina si o mne pomyslí, že som šibnutá a aj som.
Cítim akúsi agóniu a sviežosť.
Pri tejto myšlienke cítim slzy v očiach.
Nie sú to slzy smútku, ale šťastia.
A toto je radosť.
Je to ohromujúce.
Milujem adrenalín.
Nech je to akýkoľvek typ.
Rodina nemusí byť pyšná.
Nie som dokonalá vnučka, ani dcéra.
No aby som sa vtierala mám si život zariadiť podľa snov druhých?
Namozaj mám byť farárkou?
Je to to posledné povolanie, ktoré by som chcela vykonávať.
Potrebujem zdravie a cez leto vypadnúť vypomáhať za prachy.
Či už venčiť psov, roznášať poštu, kosiť trávnik proste čokoľvek.
Jedného rána v dospelosti nechám na nočnom stolíku dopis
s rozlúčkou, zobrať si saki paki a odkráčať.
Prenajať si byt v inom meste, nájsť si brigádu,
zmeniť vyzáž a o rôčik-dva navštíviť bývalý domov.
Ďakujem ľuďom za to ako s ku mne zachovali.
Keby mi neodmietli to o čo som ich žiadala,
nedokzala by som to docieliť sama.
A chcem pokračovať ďalej v sebazdokonalovaní.
Toto je časť s môjho denníčka, z ktorou som sa s vami chcela podeliť.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
onaj123
25. 3.marca 2013 23:09
Neber všetko tak ako sa povie"Kaša sa neje taká horúca ako sa navarí!" Oj joj joj koľkokrát sa ešte všetko v živote zmení !
Napíš svoj komentár