Myslela som si, že zakryjem, postupne až zničím v sebe to najdôležitejšie. To, čo človek potrebuje... Aby mu niekto z času na čas povedal: Je dobré, že si...
Nie, to sa nedá. Možno dá. Určite dá, ale nie navždy. Nič , čo nie je prirodzené, nemôže trvať navždy. Nothing´s lasting forever. A to je pravda. Obrovská pravda...
Vždy som si namýšľala, nahovárala si, že len kritika ma nakopne dopredu. Je síce pravda, že to môže byť akýmsi poháňacím motorom, ale nie navždy. V duchu som sa vždy oveľa viac tešila, ak mi niekto povedal, že sa mu páči niečo, čo robím. Sama sebe som klamala, že to tak nie je. Že pochvala nemôže prevýšiť kritiku. Aspoň v mojich očiach.
Teraz už nemám chuť na nič. Nič, len taká ničota... prázdnota. Už nemám v hlave nič. Nič zdravé, z čoho by mohlo niečo dobré vzniknúť. Pretože som klamala samú seba.
Viem, že je to na hovno blog. Viem, že nestojí za nič... Ja to viem... Ale už to nechcem počuť... Už nechcem počúvať to isté sto ráz denne... Počúvať, aká som hrozná...
Blog
Komentuj
10 komentov k blogu
1
sibbonah
19. 9.sept. 2010 13:18
pravda
6
nie si hrozna ... prave naopak mas uplnu pravdu v tom ze niektori ludia vedia len kritizovat a na to dobre zabudnu a urobia z Teba toho najhorsieho
7
tak toto je konečne blog, ktorý ti aj okomentujem, pretože sa mi konečne páči. ... je to pravdivé, múdre a úprimné... a pekné.
9
máš pravdu
ale ja napríklad dokážem žiť s kritiky, mňa posúva vpred ale ja už som viac zažil a veľa sa napremýšľal, ty máš ešte čas na svoj vek, kým na veľa vecí prídeš
ale ja napríklad dokážem žiť s kritiky, mňa posúva vpred ale ja už som viac zažil a veľa sa napremýšľal, ty máš ešte čas na svoj vek, kým na veľa vecí prídeš
Napíš svoj komentár