Zasa sa zamýšľam nad životom, ktorý ani neviem či ma zmysel, skúšam veriť, že áno. Možno ho raz objavím, zatiaľ sa len tak potĺkam a skúšam veriť..
Potrebujem to, v niečo veriť.
Môžem si za to sama..
Za všetko si môžem sama
Nepatrím k ľuďom, ktorí za svoje zlyhania vinia iných, okolnosti a všetko možné, len aby nemuseli otvoriť oči a uvedomiť si, že chyba je zrejme v nich.
Sedím a chytám depky, sama neviem prečo, ale viem, kto je na vine JA
Všetko sa rúca a nemôžem povedať, že to nie je moja chyba, nestačil jeden chybný krok? Bolo ich viac. Bolo ich plno, rada radom...a treba ísť ďalej
Nedá sa na to zabudnúť, ostane to vo mne. Navždy, možno to vybledne, ale vždy to tam bude..
Skazení ľudia, skazené ľudstvo, skazená ja...ani neviem, čo je horšie. Či si nasadiť ružové okuliare a nevidieť nič reálne alebo si uvedomovať svoje chyby a byť si vedomá, že aj tak sa s nimi nedá spraviť nič...
Snažím sa tým nikoho nezaťažovať, skúšam to zvládať sama.. ZVLÁDAM TO SAMA
Ale to, že sa ma kamarát spýtal, čo sa deje ma donútilo k pár slzám..dojalo ma, že niekoho zaujíma, čo sa deje..
Od nikoho nečakám, že to bude čítať, potrebujem sa jednoducho vypísať...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár