Možno sa zdalo, že je to inak a možno o tom presvedčila aj samu seba, ale keď nakoniec otvorila oči bolo jej zrazu všetko jasné.
Konečne si dokázala odpovedať na všetky otázky, nesnažila sa hľadať odpovede, oni si vyhľadali ju....
Pochopila....
Sama...
Nikto jej s tým nepomáhal....
Miliónkrát sa ho pýtala či to myslí vážne..Neverila tomu, neverila im a neverila ani jemu, ale s takým postojom by to nemalo žiadny význam, tak sa rozhodla, že bude klamať samu seba. Od neho chcela počuť pravdu, ale nemalo to žiadny zmysel, pretože ona sama sa klamala...
Neznášala sa za to...Neskôr prišli dni, ktoré ju prinútili otvoriť si oči a ke´d sa ho na to spýtala, klamal...ona však už svoje klamstvá nechala bokom a uverila mu, pretože to tak chcela, bola zaslepená, ale stále si trvala na svojom...
Keby sa jej niekto snažil vysvetliť ako to vidí on, zrejme by ho nebola ochotná počúvať...
Uvedomila sa NESKORO...síce sa vravi radšej neskoro ako nikdy, ten náraz bol však silný a tvrdý...bol to návrat do chladnej reality, ktorú sa rozhodla nebrať na vedomie...
Spravila chybu, jednu z mnhohých...Najviac bolel pocit, že si klamala, že uverila fikcii a aj keď mala reálny pohľad na vec, radšej uverila peknej rozprávke...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár