Každý deň si zaslúži šancu, aby sa stal tým najkrajším v živote. Buďme dobrými. Snažme sa byť čo najlepšími, akými len môžeme byť. Pre tento svet, to nie je až tak veľa. Ľudia zomierajú od hladu, na chororby, vo vojnách a MY ?
MY ničíme Zem, vzťahy, sami seba. Tvárime sa ako najväčší a pritom si vôbec neuvedomujeme zbytočnosť svojej existencie. Dar od.... DAR. PREKLIATIE.
Nech si to každý pomenuje o svojom.
Nemám právo niekomu rozprávať o tom, čomu by mal veriť. Ale možno by stálo za to, aspoň skúsiť, byť najlepším akým dokážeme byť. Zistiť či v sebe máme minimálne kúsok dobra. Nie je to tak veľa. Je iróniou, že to píšem práve ja.
O dobre, krásnej karme a nikdyneumierajúcej morálke.
O doživotných kladných hodnotách.
Dobro predsa nikdy neumiera. Dobro je už dávno mŕtve.
Len neviem ako pomenovať deje, ktoré sa mu podobajú. Napríklad darovanie platnej električenky, pomôcť babke cez cestu. Toto je úplne najmenej.
Úsmev. usmiatie sa na toho smutného človeka, ktorý sedí v parku na lavičke.
OBYČAJNÝ ÚSMEV DOKÁŽE ZACHRÁNIŤ ŽIVOT !!!
POdať pomocnú ruku. A možno najväčšie dobro konáme bez toho, aby sme o tom vedeli. Automaticky. Intuitívne. Krásne.
Dobrí ľudia ešte žijú a učia sa zo svojich chýb. Tvária sa bezstarostne aj keď majú problémov vyše hlavy. Trápia sa s nimi sami. Vedia, že nikomu nimi nepomôžu a tak idú. A veria... že práve tie dobré skutky ich raz vytrhnú zo zatratenia...
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
majusqa93
24. 11.novembra 2010 13:55
velmi pekne napisane wau
Napíš svoj komentár