Keď už nechcem uveriť ničomu a nikomu. Viem, že si to nezaslúžia. Že som ich aj seba odsúdila dopredu.
Prečo sa mi bije pravá časť mozgu s ľavou?
Toto sa volá uhol pohľadu?
Toto by som pred týždňom nechcela vymeniť za nič?
Úsmev. Teraz mi je to skôr na nič.
Každý tichý hlas spochybnený protiotázkou.
Odpoveď.
Ďalšia protiotázka.
Neistejšia odpoveď.
Hlások neprestáva a čoraz silnejšie do mňa bije stále pochybnejšími protiotázkami. Neprepracované? Možno...
Zabijem niečo, aby sa mi mohlo narodiť niečo nové. Hlas, ktorý spochybňuje všetko, čomu som donedávana verila aebo skôr sa snažila veriť.
Chce mi naplno otvoriť myseľ, ale pritom si celkom neuvedomuje, že sa možno blíži k presnému opaku.
OMYL.
Len mi dáva to, čo som chcela. Je len na mne ako s tým naložím. Presne túto schopnosť som chcela, tak čo teraz nadávam ?!
Psst.
Len si si neuvedomila následky, darling, to je celé.
Zmier sa s tým, príjmi to a kráčaj ďalej.
S nadobudnutými schopnosťami.
Hej, možno ich časom znenávidíš, ale predtým s nimi skús byť. Príjmaj život s týmto pohľadom, s týmito schopnosťami.
Keď sa to nebude dať vydržať, skončí to.
Však nedostaneš viac, ako si schopná uniesť. Nepoznáš?
Aj keď to často vyzerá, že viac už nezvládneš a tiež o tom hovoríš, stále si tu a derieš pomyslenú zem s tisíckou tebe podobných indivíduií.
Zober si z názorov nadobudnutých v týchto stavoch, z účinkov týchto ,,darov" to svoje.
To čo ti sedí do tvojich názorov a návodov do života.
Do tvojich životných skúseností a do tvojej kroniky bytia.
Iným to pravdepodobne bude nanič.
Ale tu a teraz ide len o teba.
Jedine ty si budeš tie pravdy po sebe čítať, znova a znova, keď skúsiš hĺadať ďalšie odpovede na nové otázky, ktoré sa ti nikdy neprestanú vynárať.
Pretože vždy sa jednou skúsenosťou a jednou pravdou vynorí najmenej 10 ďalších otázok.
Môžeš sa ďalej hrať hru s protiotázkami, len pozor, aby ťa tá hra nezvalcovala. Medze si posúvaj opatrne.
Však to poznáš: Naplno, ale niekedy s použitím rozumu.
Nie vždy bude takto mizerne. Môže byť aj o dosť horšie, aj keď si to už nevieš predstaviť a rovnako možno sa stane, že vyjde Slnko. Nemôžeš vedieť.
Pamätáš sa na to, ako si povedala, že už nikdy nechceš vedieť všetko dopredu? Potom si zrejme pamätáš aj to, že sa ti to vyplnilo.
Následne si na to nadávala, lebo sa to nechcelo vrátiť späť.
A tak veľmi so potrebovala vedieť. Nielen kvôli sebe. Teraz sa to v podstate len opakuje.
Sila myšlienky. Vymytý mozog ? Možno...
Preto nenadávaj, ale príjmaj.
A keď bude zle, usmej sa.
Blog
Komentuj
12 komentov k blogu
1
deborah
4. 1.januára 2011 09:45
Život je takým akým si ho človek sám spraví... O mne vravia, že som idealistka.. no ak si život spravíš ideálnym.. prečo nie...?
2
Akoby som čítala seba pred pol rokom nie je nič také čierne ako sa zdá. A život nie e čierno biely ako ako si to tu naznačila medzi riadkami. Ale neveríš. Ja viem.
3
@deborah presne, iba niekedy jednoducho ideálnym spraviť neje, vždy bude plno vecí, ktoré Ťa budú obmedzovať...
@sisel veríš mi, že verím ? Tá časť mozgu mi hovorí, že má aj neskutočné odtiene sivej a iných farieb, ale druhá časť mozgu to len nedokáže prijať
@sisel veríš mi, že verím ? Tá časť mozgu mi hovorí, že má aj neskutočné odtiene sivej a iných farieb, ale druhá časť mozgu to len nedokáže prijať
6
je obrovský rozdiel, a uvedomovať a vedieť jedna vec, ale žiť tak a VIDIEŤ to naozaj je ťažká práca, a do budúcna veľmi prospešná.
7
@sisel nezvykneš sa niekedy pýtať načo ? proste načo prežívať podľa vecí, ktoré si uvedomuješ ? Keď Ti nakoniec život aj tak dá pocítiť, kto je v ňom pán ??
8
nie ja to beriem ako samozrejmosť že je to tak, ja som si vybudovala svoj systém vnímania vecí. A nakoniec pánom nášho života sme my. Nič nefunguje dokonale, a nie vždy sa nám podaria plány, ale jednoducho to je v tom to pekné, a samozrejme učíme sa z toho. Netreba si veci nedôložité pre nás všímať a brať ku srdcu.
9
@sisel ja neberiem ako samozrejmosť už nič...všetko sa rýchlo mení, menia to za nás okolnosti, rovnako ako niektoré veci meníme sami. Skôr život je našim pánom...my ideme, on učí a prikazuje kadiaľ. Ak pôjdeme doprava aj keď nám povie aby sme šli rovno, sami uvidíme aké to bude mať následky...a niekedy je ťažké rozlíšiť čo dôležité je a čo nie.
10
každý vidí a berie veci inak. Ja som si vytvorila môj vlastný systém a nemôžem ho nútiť iným, ja vďaka nemu dokážem žiť a prežiť a hej je ťažké rozlíšiť čo je dôležité a čo nie , a nie je to nemožné zase. Jednoducho treba zobrať do úvahy všetky za a proti, a možné dôsledky a potom víde správna odpoveď...
11
@sisel niekedy je správnych aj viac odpovedí, všetko je to uhloch pohľadu... proste prílš komplikoavné, ale snáď sa to raz naučím aj ja, aspoň trochu. Mám svoj systém, ale viem, že má trhliny a medzery a tie sa musím naučiť vyplniť...
Napíš svoj komentár