Nevedia čo chcú, ale neprestanú, kým to nedostanú.

Svitanie. Vzduch vonku je ešte chladný po neústupčivej noci. Vietor, ktorý páli v pľúcach. Osoba bežiaca z ulice do ulice. Kapucňa na hlave. Zrýchlený dych. Uteká, ale sama nevie pred čím. Asi toho veľa nenaspala, vyťahané rifle, špinavá mikina. Prebudila sa na lavičke, v opačnej časti mesta ako býva. Hlasy. Znova. A ona ako blbá pred nimi zas ako stále uteká a mylne si myslí, že si tým pomôže. A vlastne, pri behu ich počuje jasne. Vyčistí si myseľ a do popredia sa dostávajú zvuky, na ktoré sa v pokoji nedokáže dostatočne sústrediť. A tak uteká za novým poriadkom v hlave, oproti novému dňu, s ktorým si snáď po pár šlukoch budú aj celkom rozumieť. Uteká domov, aby stihla rýchlu sprchu, kávu s cigaretou a späť do školy, kde bude ako väčšinou sekať vzornú študentku.

Cestou do školy si uvedomí, že tam v podstate ani vôbec nemusí byť, aj tak nikomu chýbať nebude. Svojho času najlepšiu kamarátku, ktorá sa bála, že si odfičí na látkach asi kúsok potrápi. A vlastne možno si aj ona vybrala dnešný deň ako vhodný pre chýbanie z vyučovacieho procesu. Dobre, príde na obed.
Teraz skočí k nemu, natiahnu si pár fínov a bude im fajn. Bude ležať na gauči a sledovať ako on sedí na stoličke, fajčí a odklepáva popol z cigarety do popolníka, tak ako to robieva vždy. So smiechom k nemu podíde a vypýta si cigaretového šluka. O chvílu zapaľuje vlastnú cigaretu. Znova kúpil lightky, extra pre ňu. Prišla sa k nemu učiť, ako väčšinou, ale dopadlo to rutinne. Obaja sfajčení, vo vlastných svetoch, prázdnych rečiach a nenaplnených túžbach. V počítači hrá akýsi seriál. Anglický dabing, české titulky. Nechce sa jej rozmýšľať nad prekladom, ale v tejto chvíli sa ani nemusí príliš namáhať. Rozumie im.

Jej hlava patrí len jej. Konečne je ticho. Ticho, kvôli ktorému od rána behala z jedného konca mesta na druhý. Už sa o ňu nechce deliť, aj keď vie, že niekedy jej tá polovička v nej dokáže pomôcť viac ako hociktorý smrteľník na tejto planéte. Ostáva len túžba po blízkosti niečieho tela. A on je s ňou v miestnosti ako jediný. Rozhovory v hlave sa začínajú odznova.

-Ty agresívna malá mrcha. Zas ho chceš využiť?
*Ale on to chce rovnako, však už raz sa to stalo.
-To však neznamená, že to musíte opakovať. Však ty vieš čo chceš!
*Vážne ? ja viem, čo chcem? Odkedy? Ženy nikdy nevedia čo chcú.
-To by mohlo byť pravdou, ale počkaj na vytriezvenie a až potom rob blbosti.
*Ale ja ho chcem teraz!
-Ženy nikdy nevedia, čo chcú.
*Áno, lenže väčšinou neprestanú, až pokým to nedostanú.

Príde k nemu bližšie. Fajčí a ona s ním. Obtrie vlastné líce o to jeho. Zľahka pobozká jeho pery. Je prekvapená jeho reakciu, nečakala, že to pôjde až tak jednoducho. A síce, však je to len chlap. Spoločné tance ich jazykov.
Spoločné tance ich tiel.
Oblečenie roztancované po celej izbe a oni pri sebe na tom pohodlnom rozťahovacom gauči.
Sú pri sebe a predsa sami.
Vyteká jej slza, ktorú si utiera do jeho vlasov. Nevie o tom.
Rovnako ako ona nevie, že on rovnakú slzu utrel do jej vlasov.
Vymenili si slzy.
A obe cigarety spolu dohoreli v popolníku. Dotýkajúc sa.
Pri sebe a predsa každá samotná.

 Blog

6 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu